Denník N

Dve Slovenská, ktoré navzájom o sebe príliš nevedia

Ulovený medveď v okolí Beňuša na Horehroní. foto N – Andrej Bán
Ulovený medveď v okolí Beňuša na Horehroní. foto N – Andrej Bán

Ten údiv, keď sa opýtam kamaráta Jožka z Čierneho Balogu, či čítal najnovší komentár Havrana, Hríba, Šimečku alebo mňa.

Vyrastal som v kraji popri Hrone. Hej, presne tam, kde prvýkrát svetlo sveta uzreli očká Mikuláša Černáka, ale aj Jána Luntera, kde v breznianskej vinárni U piaristov prepíjal pri silváne dôchodok môj strýko Jeňo, kde Maroš Pavúk založil Bomburu a kde po lesoch pod Veprom či Fabovou hoľou naháňali partizáni Nemcov (a naopak) a potom, vlastne až dodnes, policajti pytliakov, aby napokon svorne zapili pálenkou pečenú divinu, ktorú mali tí druhí uloženú v mraziacich boxoch.

Kraj, kde sú dva stredy, Európy (Kremnické bane) a Slovenska (Hrb). Kraj Figeľom na chopperi slávnostne otvorenej repliky tej pravej americkej Route 66, kraj denných i nočných vlkov, voličov Mečiara, Fica, Kotlebu a voličiek Kollára.

Kraj, ktorý ma inšpiroval k tomu, že som sedemnásť rokov (1989 až 2006) fotografoval knihu Iné Slovensko, že som v marci 2016 napriek prieskumom odhadol volebný zisk osem percent pre ĽSNS. Endemit, enkláva vhodná na výpravy k prameňom Amazonky a ak nie, aspoň k prameňu Hrona.

Prečo ma návraty sem tak fascinujú? Vysvetlím. Je to jednoduchšie, ako sa zdá.

Z čoho sa navzájom podozrievame

Expedície takmer od narodenia z Bratislavy do balockej osady Jergov, kde sme mali chalupu, ma postupne, keď som začínal veci chápať, uisťovali v tom, že mám výsadu žiť v krajine, kde sú dve Slovenská, plus-mínus rovnako početné.

Ide o povestné „my“ a „oni“. Obidve skupiny majú o sebe, aj jedna o druhej, pomerne pevné a nemenné predstavy.

My – ľudia považujúci samých seba za oddaných slobode a demokracii, Únii a Aliancii, štátu práva, pravidlám a morálke.

Oni –

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie