Učiteľkou Slovenska je nemčinárka, ktorá učí Ukrajinky slovenčinu: Cudzí jazyk je príležitosť pre nový život

Alexandra Hučeková pracovala dvadsať rokov v štátnej jazykovej škole v Žiline, ale nakoniec z nej odišla a spoluzakladala malú súkromnú jazykovku. Podľa nej to bola jediná možnosť, ako môže vyučovať cudzí jazyk podľa svojich predstáv – bez katedry, so slovným hodnotením a s najmodernejšími učebnicami, ktoré každé tri roky obmieňa.

V žilinskej jazykovej škole Babylon vedie aj kurzy slovenčiny pre Ukrajinky. Vysvetľuje, prečo sa netreba zameriavať na gramatické detaily, ale na to, aby sa dokázali dorozumieť. „Ľudia sa sem neprišli učiť jazyk. Prišli sem pre iné dôvody a potrebujú komunikačný prostriedok, nie jazyk,“ hovorí v rozhovore.

Robíte v jazykovej škole aj kurzy slovenského jazyka pre Ukrajincov?

Momentálne vedieme kurz slovenčiny pre niekoľko Ukrajiniek. Začali sme po tom, čo do kempu v Žiline prišlo veľa Ukrajiniek so záujmom o slovenčinu. Naštartovali sme spolu s kolegyňou pre nich kurzy, cítili sme to ako našu povinnosť aj takto prispieť k pomoci Ukrajine.

Ako dlho už kurz vediete?

Máme za sebou štvrtý týždeň. Mám z toho veľmi veľa dojmov. Jeden z najsilnejších bol hneď po prvej hodine, keď za mnou prišla jedna pani, ktorá ma objala a vybozkávala, hoci som pre ňu bola ešte stále len cudzí človek.

Je toto vyučovanie pre vás v niečom iné?

Určite. Musíme si napríklad dávať pozor na témy, ktoré preberáme. Začiatočníci sa učia bežne dve základné otázky: „Ako sa voláš?“ a „Kde bývaš?“ Uvedomili sme si, že tá druhá je v tejto situácii veľmi citlivá. Rozmýšľali sme,