Denník N

Ak by Slovensko napadli, tretina ľudí by odišla z krajiny. So zbraňou by republiku bránil každý štvrtý muž (prieskum Focusu)

Prísaha vojakov na Devíne. Foto - TASR
Prísaha vojakov na Devíne. Foto – TASR

Najviac sú ochotní brániť krajinu mladí, no tí aj najviac zvažujú, že by ju v prípade vojnového konfliktu radšej opustili.

V prípade vojenského napadnutia by tretina ľudí zvažovala odchod zo Slovenska. Z pohľadu celej populácie, teda mužov aj žien, by 13 percent obyvateľov bránilo krajinu so zbraňou v ruke. Takmer polovica priznáva, že by bojovať nešla, hoci by na Slovensku zostala.

Ukázal to prieskum Focusu pre reláciu Na telo s Michalom Kovačičom televízie Markíza. Respondentov sa na ich reakciu na vojenské napadnutie krajiny pýtali ešte na prelome marca a apríla, výsledky zverejnili dnes.

Čím starší, tým menej odhodlaní

Najväčšie odhodlanie brániť krajinu prejavili muži vo veku 18 až 34 rokov, z ktorých ochotu bojovať vyjadrilo 31 percent. V tejto skupine je však aj vysoký pomer tých, ktorí by Slovensko opustili, je ich až 38 percent. Štvrtina by zostala v krajine, no bojovať by nešli.

Odhodlanie bojovať deklarovali tri percentá z celkového počtu žien, vyšší pomer (šesť percent) je medzi dospelými ženami do 34 rokov.

V skratke sa výsledky prieskumu dajú zhrnúť tak, že čím starší je človek, tým menej je ochotný bojovať za krajinu, ale aj pred vojnou utiecť do zahraničia.

Vo vekovej skupine 55-ročných (mužov aj žien dokopy) by republiku chcelo opustiť asi 20 percent ľudí. Takmer 70 percent z nich by zostalo v krajine, no bojovať by už nešli.

Medzi mladými ľuďmi do 34 rokov (mužov a žien dohromady) republiku plánuje opustiť takmer polovica.

Najbojovnejší priaznivci Republiky a progresívci

Agentúra Focus zisťovala postoj k vojenskému napadnutiu Slovenska aj z pohľadu voličov strán. Výsledky sú prekvapivé a interpretácií, prečo prieskum dopadol takto, môže byť viac.

Najväčšiu ochotu brániť Slovensko vyjadrili sympatizanti krajne pravicovej Republiky (27 percent z nich) a Progresívneho Slovenska (takmer 20 percent z nich). Pri ostatných stranách sa pomer tých, ktorí by šli bojovať, pohyboval medzi desiatimi a pätnástimi percentami.

Tieto detailnejšie dáta už nie sú rozlíšené z pohľadu pohlaví, čiže muži a ženy sa rátali spoločne. Focus nešpecifikoval, kto by Slovensko vojensky napadol, čo mohlo mať vplyv na výsledky. Voliči Progresívneho Slovenska si pre vojnu na Ukrajine mohli ako agresora predstaviť skôr Rusko, a keďže sú vo väčšej miere ako zvyšok populácie proukrajinskí, ich ochota bojovať mohla byť väčšia.

Naopak, proruskejší priaznivci Republiky si mohli predstaviť iného agresora, a keďže ide o nacionalisticky orientovaný elektorát, vo väčšej miere volili možnosť, že by Slovensko bránili so zbraňou v ruke.

Úlohu zrejme zohrala aj demografia. Ochotu brániť krajinu vyjadrujú skôr mladší ľudia, ktorých má Progresívne Slovensko medzi svojimi voličmi viac. To zároveň vysvetľuje nízky pomer ľudí, ktorí mienia bojovať medzi voličmi Smeru a najmä Hlasu. Tieto ľavicové strany vo väčšej miere oslovujú starších ľudí, ktorí by do boja nešli.

Z toho istého dôvodu zrejme platí, že medzi voličmi Progresívneho Slovenska je najviac takých, ktorí by v prípade napadnutia Slovenska z krajiny odišli.

Focus uskutočnil prieskum na vzorke 1007 respondentov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vojna na Ukrajine

Slovensko

Teraz najčítanejšie