Denník N

Režisér filmu o Babišovi: On rešpektuje iba prejav sily

Foto – Česká televize
Foto – Česká televize

„Super podraz, pán Klusák, gratulujem!“ ohodnotil vlastný portrét Andrej Babiš. Cenu divákov na festivale v Jihlave získal dokument VÍTA KLUSÁKA o miliardárovi, ministrovi financií a predsedovi hnutia ANO.

Vít Klusák (1980)

klusakmaleJeden z najvýraznejších mladých českých dokumentaristov. Vo dvojici s Filipom Remundom nakrútili dokumenty Český sen, Český mier, alebo Všetko pre dobro sveta a Nošovic. MATRIX AB je jeho príspevok do televízneho cyklu Český žurnál.

Hral minister rozhorčenie, alebo ho film „vytočil“ úprimne?

Skutočne bol nahnevaný. Po skúšobnom premietaní dokola opakoval, ako sme mu ublížili, oslovili iba jeho nepriateľov, ktorí všetci klamú. Ku koncu debaty zvyšoval hlas.

Muž, ktorý skúpil médiá, aby mohol kontrolovať, čo sa o ňom píše, pustí k sebe nezávislých filmárov. Prečo to urobil?

To by som tiež úprimne rád vedel. Možno úplne nerozumel, čo znamená dokument. On je totiž trénovaný na televízne debaty a spravodajcov, ktorí prídu, dajú mu pred ústa mikrofón a položia otázku.

Nechápal, že nakrúcame nejakú zdanlivo bezvýznamnú situáciu. Ale presne to sme chceli: nie položiť tri otázky, natočiť nejaký prestrih, zbaliť si kameru a dovidenia.

Nevedel, do čoho ide?

Znie to asi absurdne, no nevedeli to ani jeho PR poradcovia. Sú zvyknutí, že všetko je diplomaticky dohodnuté. Že pošlete otázky vopred, vezmete pána Babiša niekam za roh, kde ho nasvietite a zapnete kameru. Nečakajú, že začnete dianie hneď nakrúcať.

Im aj jemu som tak musel vysvetľovať, že potrebujeme priestor a čas počkať si na prirodzené situácie.

Kto určoval, kedy máte prísť?

Jednoznačne pán Babiš. On sa totiž na nikoho nespolieha, s nikým nič nerozoberá a zodpovednosť na iných nedeleguje. Často ani jeho najbližší asistenti netušia, čo bude o hodinu robiť. Má so sebou veľký stolný, rukou popísaný diár, ktorému vládne a druhí sa prispôsobujú.

On im program neprezradí a oni sa boja spýtať, takže za ním nejako plávajú a snažia sa odhadnúť, čo bude. Keď som sa s nimi radil, čo by sme ešte mohli nakrútiť, tak mi povedali, že to aj tak musí potvrdiť on a je možné, že to na poslednú chvíľu odvolá.

Od vás mohol ťažko očakávať oficiálny medailón. Vopred si vás „nepreklepol“?

Myslím, že ma príliš nepoznal. Na prvom stretnutí žartoval, či nechcem radšej nakrúcať Ivana Langera a iných politikov. Vravel som mu, že ma zaujíma tým, že nie je politik, že do toho systému vtrhol odinakiaľ.

Samozrejme, nezastieram, že som mu nehovoril, že sa budem zaoberať aj jeho konfliktom záujmov, spoločnosťou Agrofert a podobne.

Čo ste teda hovorili?

Že by som rád nakrútil nezávislý autorský portrét. Film, ako ho vidím ja. A že ak to má mať celé zmysel, tak nás musí k sebe pustiť bližšie.

Slovák celkom nerozumie, ako sa môže stať, že nelichotivý portrét ministra v úrade produkuje verejnoprávne médium. Ako sa na tento nápad zatvárili v Českej televízii?

Prvá reakcia bola – to zas budú problémy! Zaznela aj výčitka, že teraz budú aj ostatní politici chcieť svoje portréty. Inak však za filmom televízia od začiatku stála a dala mi pri nakrúcaní úplne voľnú ruku.

Až do jeho dokončenia, keď začali právnici posudzovať, čo vo filme by mohlo byť žalovateľné, so mnou nikto z televízie obsah nerozoberal.

Keď sme pri tých slabých miestach, v dokumente vypovedá podnikateľ, ktorému Agrofert údajne zlikvidoval firmu. Záležitosť je pomerne zamotaná, ale vy mu veríte. Prečo?

Pán Rada je svedok, ktorému sme verili, lebo nám umožnil dostať sa k dokumentom, ktoré jeho slová potvrdzovali. Rešeršistka filmu, reportérka Respektu Hana Čápová, sa tým dosť detailne zaoberala a overovala to zo všetkých možných strán.

Osobne ma presvedčil aj fakt, že pán Rada bol ochotný stretnúť sa s Andrejom Babišom a povedať mu to do tváre. Pán Babiš sa najprv tváril, že so schôdzkou súhlasí, ale potom odmietol. Mal som pocit, že som spadol z mesiaca – celý deň ladíte detaily a potom vám oznámia, že o tom nikdy ani neuvažoval.

Andrej Babiš a Martin Stropnický vytiahli hnutie ANO k moci. Dnes je všetko inak. Foto: ČTK
Andrej Babiš a Martin Stropnický vytiahli hnutie ANO k moci. Dnes je všetko inak. Foto – ČTK

Zmenil sa váš pohľad na Babiša?

Dovtedy som netušil, že on rešpektuje iba prejav sily. Ku každému, kto s ním hovorí láskavo či prosebne, sa správa odmietavo, tvrdo až ponižujúco. Až keď som naňho zvýšil hlas (stalo sa to asi trikrát), mal som pocit, že ma konečne registruje.

Druhá vec je, že je úplne sám. V okolí má iba ľudí, čo ho bezhranične obdivujú, začnú sa hneď usmievať, keď vojde do miestnosti, alebo vám vykladajú, aké je to pre nich šťastie, že s ním môžu hovoriť tri minúty. Je to až chorobný kult osobnosti.

A potom je druhá skupina ľudí, ktorí sa ho boja. Bývalá šéfredaktorka Mladej fronty DNES Sabina Slonková nám rozprávala, že zažila 55-ročných chlapov trasúcich sa hrôzou, že im ráno o šiestej príde esemeska od Babiša a bude to zlé.

Iné typy ľudí sa pri ňom nevyskytujú. Nevidel som, že by jednal s niekým ako rovný s rovným.

Rozumiete lepšie tomu, prečo šiel do politiky?

Vždy sa bránim vykladať, čo sa filmu darí alebo nedarí ukázať. Jedna vec je, ako tomu rozumiem ja, druhá, ako to vidí film. Faktom je, že dvaja ľudia v dokumente nezávisle od seba hovoria, že on išiel do politiky preto, aby ochránil svoje bohatstvo.

Existuje teória, že prelomový bol moment, keď prezident Václav Klaus nepodpísal zákon o navýšení obsahu biopalív v pohonných hmotách, ktorý vyhovuje firme Agrofert.

Babišovi sa vtedy podarilo niečo neskutočné. Desať dní pred prázdninami dokázal zvolať snemovňu a presvedčiť politikov, nech veto prehlasujú. Mohla to byť posledná kvapka, keď si uvedomil, že nechce byť závislý od politikov – radšej sa sám politikom stane a bude to riadiť priamo.

Rozumiete lepšie jeho úspechu?

Nepodcenil načasovanie. Do politiky sa vydal práve v čase, keď v českej spoločnosti zavládla veľká dezilúzia po škandáloch Nečasovej vlády. Ľudia už neverili nikomu a ničomu.

Z biznisu priniesol metódy moderného marketingu, americkí poradcovia strany ANO si zobrali za svoj vzor kampaň Baracka Obamu – biela košeľa bez kravaty a podobne. K tomu heslá typu „My makáme, iní kradnú“. Je v tom veľká dávka populizmu, ale sofistikovaného.

Jeho bohatstvo je vo vnímaní voličov poistkou, že on kradnúť nebude. Neuvedomujú si, že to takto nefunguje, že skôr kto je bohatý, ten chce byť ešte bohatší.

Ako to, že miliardy mu nezávidia voliči?

Nevystavuje ich tak výrazne na obdiv. Keď v metre rozdáva koláčiky, pôsobí dojmom obyčajného človeka.

Dokument však ukazuje, že tú rolu nehrá príliš radostne. Akoby sa ani veľmi nenamáhal skrývať, že ho kontakt s fanúšikmi otravuje – len oni to nechcú vidieť.

To je dobrý postreh. Ale on pôsobí normálne a bezprostredne, nie ako panák v saku. Vzbudzuje to sympatie. Napríklad na mítingu v Ústí nad Labem preruší kolegu pri nejakej analýze a zahlási: „Pán kolega, úplne stačí, ak zariadite diaľnicu a nebudete kradnúť.“ Ľudia začnú tlieskať.

Tie heslá v rozsahu esemesky na nich zaberajú. A všetci ostatní v týchto heslách sú zlodeji, aj vrátane koaličných strán, s ktorými má úzko spolupracovať, ale pritom ich neustále ohovára.

Aj britskej veľvyslankyni sa pred kamerou sťažuje, ako ho unavujú koaliční partneri – a ona, zástupkyňa kolísky západnej demokracie, sa pritom iba chichoce.

Muž, ktorý cíti kameru – keď bezdomovec povie, že potrebuje drobné, Andrej Babiš mu dá pred filmármi päťtisíc korún. Foto - ČT
Muž, ktorý cíti kameru – keď bezdomovec povie, že potrebuje drobné, Andrej Babiš mu dá pred filmármi päťtisíc korún. Foto – ČT

Populizmus však len ťažko vysvetlí jeho podporu od elít. Nechceli ste vyspovedať ľudí ako ekonomického komentátora Jana Macháčka?

Vzorku sme si zúžili na tých, čo sa s ním stretávali a rozišli v roku, keď sme nakrúcali.

Ten vzorec sa opakuje: Andrej Babiš sa o človeka usiluje, prehovára ho do hnutia, chce s ním spolupracovať, ale keď sa nedohodnú, vyhlási dotyčného za nepriateľa. Prekvapilo ma, koľko ľudí z priečinka „náš kandidát“ či „naša starostka“ preskočilo do priečinka „klamár, nepriateľ, nedôveryhodný“. On nechce pochopiť, prečo pod ním niekto nechce pracovať.

Je Babiš zaujímavá osobnosť?

Prekvapujúco menej zaujímavá, ako som si myslel. Bývalý novinár Tomáš Němeček o Babišovi hovorí, že je plytký človek. Celý svet komentuje, prechádza a pozoruje z jedinej úrovne.

Čakal som od neho väčší zmysel pre nadhľad a iróniu. Bol veľmi vzťahovačný, netrpezlivý, protivný. Na verejnosti spolupracovníkom ďakuje, v súkromí je na nich pre najmenšiu chybičku ostrý až vulgárny.

Je to ten strih manažérstva z Ameriky 50. rokov, že musíte podriadených cepovať. Určite nie pohodové moderné manažérstvo typu Google.

Blízki o ňom hovoria, že z chýb sa rýchlo učí. Čo ho mohol naučiť váš film?

Asi iba to, že nabudúce si treba dať na dokumentaristov väčší pozor. Pred reflexiou zvonka sa pravdedpodobne ešte viac obrní.

Bude mať film hodnotu o desať rokov?

To je práve jedna z vecí, o ktoré sa v cykle Český žurnál snažíme. Ak pán Babiš medzičasom neodíde z politiky, určite bude zaujímavé vrátiť sa k filmu a sledovať, ako sa rozvinuli súvislosti.

Cyklus je vlastne zvláštny tým, že rozoberá udalosti, o ktorých sa v médiách veľa hovorí, ale ide inou cestou. Snaží sa im približovať z dokumentárnej vzdialenosti.

To je aká?

Používam prirovnanie: spravodajstvo je dvadsať, publicistika desať a dokument dva metre od objektu pred kamerou. Ak spravodajstvo ponúka len informáciu a publicistika rozvinie súvislosti, dokument k tomu pripojí živý pozorovací moment.

Priblížite sa viac k ľuďom, ktorí sa viac prejavia, vznikne niečo trvalejšie s hlbším kontextom. Často sme s Filipom Remundom v teréne zistili, že udalosť, ktorá je nejako mediálne vnímaná, je na mieste niečím úplne iným.

Máte nejaký príklad?

Zoberte si protirómske pochody v mestečku Tanvald. Na Silvestra muž postrelil Róma. Väčšinový pohľad na udalosť bol taký, že úbohý starček sa bránil útoku dvoch Cigánov. Pravda bola pritom taká, že do seba narazili plecom na úzkej cestičke v snehu.

Chceli sme vedieť, ako sa z takého nezmyselného konfliktu vyvinula napätá atmosféra medzi majoritou a minoritou v mestečku, kde naraz ľudia chodia s pištoľou za pásom a organizujú pochody.

Je to jednoduché, ale verím tomu pätnásť rokov, počas ktorých robím dokumenty: zoberte si tému, ktorou práve spoločnosť žije, a choďte k nej bližšie. Nemôže sa stať, že čosi neobjavíte.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie