Progresívne Slovensko si zvolilo volebného lídra. S liberálnymi a zelenými témami si nevystačíme, hovorí Šimečka

Predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík nedávno na adresu Progresívneho Slovenska povedal, že by si malo konečne rozmyslieť, koho chce za predsedu.

„Mňa len prekvapuje, že strana, ktorá existuje päť rokov a ešte sa nikdy nedostala do parlamentu, má už štvrtého predsedu. To je dosť veľká erózia predsedov,“ poznamenal koncom apríla.

Týmto štvrtým predsedom sa po Ivanovi Štefunkovi, Michalovi Trubanovi a Irene Bihariovej stal Michal Šimečka.

Na sobotnom sneme v Bratislave ho delegáti zvolili s tým, že pokiaľ sa nestane niečo neplánované, tridsaťsedemročný politik povedie Progresívne Slovensko aj do parlamentných volieb.

Europoslanec a jeden z podpredsedov Európskeho parlamentu nemal na sneme protikandidáta, hlas mu odovzdalo 152 zo 156 delegátov, čím získal silný mandát.

„Naším cieľom je ukázať, že to dá aj inak, než ukazuje súčasná vládna koalícia. Chceme priniesť normálnosť namiesto chaosu,“ povedal Šimečka po zvolení.

„Vieme, kto je Pellegrini“

Nový predseda Šimečka po zvolení vylúčil zo spolupráce fašistické strany, Smer-SD a za seba k tomu pridal aj Hlas-SD Petra Pellegriniho.

„Za mňa môžem povedať nie. Ani v našej strane som nezaznamenal nikoho, kto by o tom uvažoval. Vieme, kto sú Peter Pellegrini a Denisa Saková. Aj teraz sa prihlásili k Ficovi a podržali ho,“ povedal s odkazom na parlamentné hlasovanie o väzobnom stíhaní Roberta Fica.

PS by podľa Šimečku malo byť stranou, ktorú voliči nebudú vnímať len cez prozápadné smerovanie, liberálne a ekologické témy, ale bude sa viac profilovať v oblasti ekonomiky, zdravotníctva či vzdelávania.

Pred delegátmi a novinármi opakoval Šimečka slovné spojenie „plnoformátová strana“. V najbližšom čase si chce dať napríklad dokopy ekonomický tím a pripraviť ekonomický program, ktorý bude reagovať aj na aktuálnu infláciu.

PS pochválil na sneme aj bratislavský župan zo SaS Juraj Droba, ktorý vystúpil ako jeden z hostí. Povedal, že hnutie vie byť „cool pre mladých“.

„Toto už ‚SaS-ka‘ stratila. Ak čítate prieskumy, tak to viete,“ dodal Droba.

Na adresu svojho predsedu Sulíka župan poznamenal, že chápe, že Sulík môže členov PS iritovať.

„Máme na viac“

Výmena predsedov sa odohrala bez verejných hádok. Doterajšia predsedníčka Irena Bihariová s predstihom oznámila, že na čele hnutia už pokračovať nechce. V rozlúčkovom prejave povedala, že „odchádza s čistým svedomím, že prenecháva miesto lepším“.

Aj Šimečka sa v kandidátskom prejave vyhol kritike svojej predchodkyne. Vo facebookovom statuse predtým napísal len toľko, že Progresívne Slovensko „má na viac“.

Doterajšiu relatívne krátku „životnosť“ predsedov hodnotili, naopak, ako výhodu strany. Bývalý predseda Truban povedal, že PS zakladali ako hnutie, ktoré nebude stáť a padať s jedným lídrom.

„Povedali sme si, že chceme vytvoriť stranu, kde ten najlepší bude môcť byť v konkrétnom čase predsedom, a keď mu to nepôjde, tak ho v pokoji niekto nahradí,“ povedal Truban.

Kvóty na ženy vo vedení

Doterajšia predsedníčka Bihariová zostáva v užšom vedení strany, delegáti ju zvolili za jednu z podpredsedníčok hnutia.

Okrem nej zvolili do tejto funkcie aj advokátku Luciu Plavákovú, ktorá sa angažuje pri ochrane práv sexuálnych menšín, poslanca parlamentu Tomáša Valáška a dvoch doterajších podpredsedov, europoslanca Martina Hojsíka a bývalého predsedu PS Michala Trubana.

Jedinou, kto v súboji o túto funkciu neuspel, bola doterajšia podpredsedníčka Zora Jaurová.

PS na aktuálnom sneme prvýkrát uplatnilo kvóty na rodové zastúpenie. Členovia sa dohodli, že ženy budú mať garantované 40-percentné zastúpenie na úrovni podpredsedov i na úrovni širšieho vedenia strany.

„Progresívne Slovensko sa tak stane prvým politickým subjektom, ktorý využije nástroje rodovej rovnosti pri voľbe svojho vedenia,“ oznámilo hnutie pred snemom.

Povolebné spamätávanie sa

Členovia PS si po úspešných prezidentských i europarlamentných voľbách v roku 2019 mysleli, že dokážu zvíťaziť aj v tých parlamentných.

Do volieb 2020 kandidovali v koalícii so stranou Spolu, preto potrebovali minimálne sedem percent, ale napokon im táto méta unikla o niekoľko stoviek hlasov.

Počas nasledujúcich mesiacov sa museli spamätávať z neúspechu, ktorý si ešte ani na začiatku volebnej noci nepripúšťali. Viaceré známe tváre buď z PS odišli, alebo zostali iba ako radoví členovia.

„Hnutie, ktoré pred voľbami malo možno najlepšieho kandidáta na ministra školstva, zrazu nemalo takého človeka,“ spomínala na toto obdobie Bihariová.

Nepriamo tým spomenula odborníka na vzdelávanie Vladimíra Šuchu, ktorý sa po neúspešných voľbách už nechcel v PS angažovať.

Pokus s rómskou aktivistkou

Na sneme v júni 2020 si napokon členovia zvolili na čelo aktivistku Irenu Bihariovú, ktorá len o pár hlasov porazila dovtedajšieho predsedu Michala Trubana.

Bihariová v sobotu za to poďakovala členom. Povedala, že našli odvahu zvoliť si za predsedníčku Rómku, ktorá vyrastala v sociálne slabých pomeroch.

„Dokázali ste, že aj človek z takéhoto prostredia môže reprezentovať hnutie, ktoré zakladali jedni z najvzdelanejších ľudí na Slovenku,“ povedala Bihariová a po jej slovách nasledoval hlasný potlesk.

V rozlúčkovom prejave sa zároveň sťažovala na to, že si ju príliš nevšímali médiá, a preto sa jej ani nepodarilo zlepšiť poznateľnosť svojej osoby. Počas svojho mandátu nebola ani v jednej televíznej debate s parlamentnými oponentmi.

Vyzdvihla, naopak, že sa jej podarilo priviesť do PS niektoré posily. Spomenula poslanca Tomáša Valáška, ekologického influencera Michala Saba a niekoľko bývalých členov strany Spolu, napríklad europoslanca Michala Wiezika.

Bihariová zdôraznila aj to, že Progresívne Slovensko zostalo po neúspešných voľbách stmelené a ďalej sa neštiepilo ako napríklad strana Spolu.