Nie sme schopní žiť bez boja? Výber kníh k výročiu konca druhej svetovej vojny
Pozvanie k desiatim titulom, ktoré udržujú pamäť v strehu.
Koľko kníh treba napísať, aby sme sa poučili? Túto otázku si môžeme položiť práve dnes. Ôsmy máj nesie označenie Deň víťazstva alebo Deň oslobodenia, všeobecne pripomína koniec druhej svetovej vojny v Európe. O tomto globálnom konflikte bolo napísané nedozerné množstvo publikácií. Mohlo by sa zdať, že z tohto objemu by sa dala odvodiť miera ponaučenia. Dnešné udalosti ukazujú, že to tak úplne nie je.
Znamená to, že nemáme čítať? Určite nie. Lektúra síce vojnu nezastaví, boj o pamäť však nesmie poľaviť. Tá totiž určuje, ako budeme v budúcnosti žiť.
Čo si teda zo záplavy kníh o druhej svetovej vojne vybrať? Učebnicové zhrnutia jej priebehu? Profily nosných osobností? Či záznamy skúseností bežných ľudí s vojnou? A sústrediť sa na kanonické tituly či objavovať tie prehliadané? Akýkoľvek výber si nemôže nárokovať dokonalú reprezentatívnosť. Nasledujúca desiatka má preto len ambíciu pozvania.
Vasilij Grossman: Život a osud (Ikar, 2008)
Začínal ako verný stúpenec Sovietskeho zväzu a mal naštartovanú kariéru do najvyšších priečok ruskej kultúry. Mladý židovský intelektuál sa dobrovoľne prihlásil do bojov druhej svetovej vojny, stal sa najobľúbenejším vojnovým korešpondentom, opísal dôležité míľniky nemecko-ruskej vojny.
Keď však napísal svoju knihu Život a osud, ktorá si vyslúžila označenie Vojna a mier 20. storočia, jej rukopis bol zhabaný štátnymi orgánmi. Tu už totiž nešlo o velebenie sovietskej cesty. Grossman bol jedným z prvých, ktorý urobil morálnu ekvivalenciu medzi stalinizmom a nacizmom.
Jeho kniha bola preto vnímaná ako ohrozenie komunistického systému. Politbyro hlásilo, že bude môcť vyjsť možno o dvesto rokov. Oslobodenie diela nakoniec priniesla perestrojka, kniha vyšla v Rusku v roku 1988. A tak uzrelo svetlo sveta možno najdôležitejšie literárne dielo o druhej svetovej vojne.
Benjamin Carter Hatt: Nacistická hrozba (N Press, 2021)
Ako došlo ku druhej svetovej vojne? Čo jej predchádzalo a čo boli jej príčiny? Do akej miery je možné rozoznať blížiacu sa vojnovú katastrofu a zamedziť jej? Toto sú otázky, ktorými sa vo svojej knihe Nacistická hrozba zaoberá kanadsko-americký historik Benajmin C. Hatt. Nie je ťažké si uvedomiť, že rovnaké témy nás zamestnávajú aj dnes.
Hattova téza znie, že druhá svetová vojna vzklíčila z krízy demokracie. Ako sa to udialo v Nemecku, Hatt objasnil vo svojej ďalšej knihe Ako umiera demokracia. Nástup autokratického a totalitného režimu pod taktovkou Adolfa Hitlera dokázal zamiešať svetovou geopolitickou situáciou nielen silou, ale aj nástrojmi manipulácie.
Hatt ukazuje dianie v diplomatických zákutiach svetových metropol, v ktorých vládol strach pred vojnovou eskaláciou, no nakoniec sa všetci dali do nej vtiahnuť. Tento portrét predpeklia zničujúcej vojny, v ktorom vládne temné očakávanie, je absolútne aktuálny práve dnes.
Antony Beevor: Stalingrad (Penguin Books, 2007)
Nezameral sa na tradičný opis vojenských stratégií, svoj pohľad smeroval na samotných účastníkov tejto významnej udalosti druhej svetovej vojny. Študoval prvýkrát dostupné listy ruských vojakov, spisy o dezertéroch a o popravách z ruského ministerstva obrany, dokumenty o výsluchoch zajatcov či osobné denníky.
Britský vojenský historik Antony Beevor ponúkol vo svojej knihe Stalingrad čerstvý a obsiahly pohľad na dôležitú bitku o ruské mesto, ktorá sa udiala v rokoch 1942 až 1943 a spôsobila psychologický obrat vojny.
Hitler tvrdil, že so šiestou armádou Wehrmachtu môže dobyť aj nebesia. V úvodnej fáze útoku na strategicky dôležitý Stalingrad to vyzeralo tak, že celá vojna môže byť rozhodnutá. Príbeh stalingradskej bitky je obrazom veľkého zvratu, ktorý viedol k ruskej výhre. A aj k obrovskému utrpeniu na obidvoch bojových stranách. V bitke o Stalingrad prišlo o život
