Držia nám miesto

Občas sa aj literárnemu človeku stávajú veci, ktoré vymyslí iba život. Od náhodných stopárov, ktorých som pred rokmi viezol v aute, som sa dozvedel, že sa práve vracajú z pohrebu svojho priateľa, ktorý si, vediac o svojom neodvratnom konci, želal, aby mu na pohrebe zahrali Držím ti miesto.

Keď som o tejto udalosti hovoril Paľovi Haberovi, povedal mi: „Ten chalan mal pravdu. Tí, ktorí zomreli, nám držia miesto.“ Niekedy ani autor nevie, aký podtext môže mať obyčajný slogan.

Každý máme stovky, tisícky tých, čo nás predišli, a ktorí nám držia miesto. Poznali sme, fyzicky či z rozprávania, iba nepatrný zlomok postáv, na pleciach ktorých stojíme dnes my. V tejto chvíli sme konáre, ale o chvíľu sa premeníme na korene, z ktorých budú vyrastať nové výhonky večného rodostromu.

Keď si spomínam na mojich „odišlých“ – a nielen v týchto dňoch, keď je spomienka na zosnulých zabukovaná v kalendári – sú medzi nimi, prirodzene, tí najbližší. Prvý raz som si fakt smrti uvedomil pri mojom dedkovi Michalovi Hevierovi. Keď odchádzal z tohto sveta môj otec, na chvíľu sa prebral z kómy a vypustil z úst dlhé, užasnuté, radostné Óóóó! Odvtedy viem, že smrti sa bojíme zbytočne.

Keď aj my zažijeme túto skúsenosť, budeme sa smiať nášmu pochabému strachu z neznáma: Tohto sme sa báli? Veď je to nádhera! Človek sa zbaví ťarchy svojej schránky, telesných potrieb a obmedzení, vplynie do celkom iného priestoru, ktorý má meno Nekonečno, a do bezčasia, ktoré sa volá Stále. Ako dieťa som sa večnosti bál, dnes viem, že všetko živé má v sebe zakódovanú túžbu, aby jeho existencia nikdy neskončila.

Medzi mojimi „rodnými“ sú však aj osobnosti, ktoré mňa nepoznali, a predsa mi boli rodinne blízki. Keď zavraždili Johna Lennona, stratil som staršieho brata, ktorého som nikdy nemal. Keď zosnul iný John, Ján Pavol II., ktorého odchádzanie sledoval v priamom prenose celý svet, stratil som v ňom učiteľa.

Nemám na to, pochopiteľne, nijaké dôkazy, ktoré by som mohol predložiť skeptikom a pochybovačom, ale viem: keď budem opúšťať územie svojho tela, budú ma čakať všetci tí, čo ma predišli. Uvidím starešinov nášho rodu a konečne sa dozviem, či sme naozaj po prapradedovi potomkovia francúzskeho vojaka, ktorý dezertoval z Napoleonovej armády.