Denník N

V ustavičnom pohybe. Nová zbierka osamelého bežca Ivana Štrpku

Detail plagátu k novej zbierke Ivana Štrpku. Foto - Modrý Peter
Detail plagátu k novej zbierke Ivana Štrpku. Foto – Modrý Peter

Kniha Hermovská chôdza sa vymyká tomu, ako dnes u nás vyzerajú básnické zbierky. Nie je tichá a nenápadná. Je to výživná masa textu vo formáte rozsiahlejšej novely. Je to výkrik!

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Pred takmer šesťdesiatimi rokmi sa Ivan Štrpka podpísal aj pod tieto slová: „Náš pocit, ktorý nás neustále prenasleduje, je POCIT OSAMELOSTI BEŽCA, ktorý svoj pohyb koná na neznámej ceste, vzdialený od štartu a cieľa, ktorý nepozná, beží, teda je…“ (Návrat anjelov, manifest Osamelých bežcov, november 1963).

Jeho najnovšia zbierka Hermovská chôdza (Modrý Peter, 2022) potvrdzuje, že tento pocit nevyprchal, nezoslabol, že spojenie pohyb – bytie stále trvá. Len svet sa v mnohom zmenil. Alebo aj nie… Veď aj ustavičná premena je v istom zmysle nemennosť.

Pásmo? Feed? Kruh?

Štrpkova nová zbierka Hermovská chôdza sa na čitateľa valí. To je jej najzreteľnejší pohyb, taký je najsilnejší pocit z čítania. Valí sa a pohlcuje. Mätie. Spochybňuje. Stavia sa na odpor a odoláva. No zároveň sa v niektorých okamihoch dokáže prihovoriť aj priezračne čistým hlasom. Ivan Štrpka sa od čias prvých osamelobežeckých manifestov nezmenil. Ktosi by to azda mohol považoval za akési ustrnutie, no ide skôr o to, že napriek vrtochom doby (a dôb) stojí stále neoblomne „vo svojich stupajach“.

Hermovská chôdza sa trochu vymyká tomu, ako na Slovensku vyzerajú básnické zbierky. Nie je to tichá a nenápadná kniha, ale poriadne výživná masa textu vo formáte rozsiahlejšej novely. Hermovskú chôdzu tvoria kratšie či dlhšie úseky textov (od jednotlivých veršov, možno až sentencií, cez dvojveršia, trojveršia až po rozsiahlejšie texty), ktoré dovedna vytvárajú akési pásmo.

Čitateľovi sa však núka aj úvaha o podobnosti s facebookovým feedom. Rýchle vzplanutie textu, okamžitá prudká emocionálna reakcia a zakrátko ticho, zabudnutie, iný nový vzruch. Štrpkova zbierka však pokojne môže mať aj tvar špirály. Variujú sa v nej jednotlivé motívy, rozvíjajú sa, čitateľ má občas silný pocit, že na tomto mieste už bol, no to miesto je akési iné.

A z tohto vírenia, nezrozumiteľného, neprehľadného, vychádza zrazu človek. Akýsi čistejší než pred okamihom, akýsi inakší.

Filmové triky

Výtvarný sprievod Štrpkovej zbierky vytvoril Martin Gerboc. Aj v prípade Hermovskej chôdze ide o prístup, na aký sme si už pri vydavateľstve Modrý Peter zvykli – výtvarná zložka sa neprelína s textovou, tvorí samostatný celok.

A z komunikácie týchto dvoch rovín vzniká azda čosi tretie.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie