Denník N

Krátky, očakávaný, bez slov o víťazstve či mobilizácii. Putinov prejav dych nevyrazil, podobne ako celá prehliadka

Vladimir Putin bol obklopený veteránmi. Foto - tasr/ap
Vladimir Putin bol obklopený veteránmi. Foto – tasr/ap

Vladimir Putin zopakoval, že Rusko bolo „do špeciálnej operácie v Donbase“ dotlačené Západom. Ani raz nespomenul Ukrajinu ani Mariupol.

Jeho prejav bol prekvapujúco krátky. Trval len 15 minút a mal tisíc slov.

Tí, ktorí čakali, že počas najväčšieho ruského sviatku Dňa víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne ruský prezident Vladimir Putin oznámi niečo veľké v súvislosti s aktuálnou vojnou na Ukrajine, museli byť sklamaní.

Rusko ako obeť

Nehovoril o žiadnom víťazstve na Ukrajine, rovnako nevyhlásil ani mobilizáciu rezervistov, ktorá by im to víťazstvo mohla priniesť. Ukrajinu dokonca nespomenul ani raz.

Viackrát však hovoril o NATO či Spojených štátoch amerických, ktoré sú podľa neho dôvodom, prečo Rusko nemalo na výber a muselo spustiť „špeciálnu operáciu“ v Donbase. V podstate naznačoval, že Západ Rusko k tomu prinútil.

„Viac to pripomínalo prejav, že Rusko je obeť, ako že Rusko je víťaz,“ napísal na Twitteri britský analytik Kevork Oskanian.

Vladimir Putin, ktorý bol na pódiu na Červenom námestí obklopený hlavne veteránmi a generálmi, v prejave spojil víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne, ako Rusi volajú druhú svetovú vojnu, so súčasnou kampaňou na Ukrajine.

„Obrana vlasti, keď sa rozhodovalo o jej osude, bola vždy posvätná. Takže teraz, v týchto dňoch, bojujete za našich ľudí v Donbase. Pre bezpečnosť našej vlasti – Ruska,“ povedal 69-ročný prezident.

Zároveň dodal, že Rusko k vojne na Ukrajine dotlačil Západ.

„Otvorene prebiehali prípravy na ďalšiu trestnú operáciu v Donbase, na inváziu do našich historických krajín vrátane Krymu. V Kyjive oznámili možné získanie jadrových zbraní. Blok NATO začal aktívny vojenský rozvoj susediacich území,“ povedal, naznačujúc dodávky zbraní a výcvik vojakov.

Putinov prejav ničím neprekvapil. Foto – TASR/AP

Ukrajinci: Chorá imperiálna vojna

Ukrajinci však v skutočnosti nechceli získať jadrové zbrane ani nie sú dôkazy, že by ukrajinská armáda chcela napadnúť a dobyť naspäť Krym, ktorý im Rusi anektovali v roku 2014.

„Zopakujme si to. Krajiny NATO sa nechystali zaútočiť na Rusko. Ukrajina neplánovala zaútočiť na Krym. Ruská armáda zomiera nie pri obrane svojej krajiny, ale pri snahe okupovať inú. Neboli žiadne racionálne dôvody na túto vojnu okrem ruských chorých imperiálnych ambícií,“ povedal Mychajlo Podoľak, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Putin však tvrdil iné. „Systematicky tak vznikla pre nás absolútne neprijateľná hrozba, navyše priamo na našich hraniciach. Všetko nasvedčovalo tomu, že konflikt s neonacistami a banderovcami, na ktorý stavili Spojené štáty a ich mladší partneri, bude nevyhnutný,“ povedal Putin s tým, že nebezpečenstvo rástlo každým dňom.

Rusko preto preventívne „odmietlo agresiu“, čo bolo „vynútené, načasované a jediné správne rozhodnutie, rozhodnutie suverénnej, silnej, nezávislej krajiny“.

Ruský prezident tiež hovoril o kultúrnom rozpore: Rusko „sa nevzdáva lásky k vlasti, viery a tradičných hodnôt“, kým Západ sa rozhodol „tieto tisícročné hodnoty zrejme zrušiť“. O tom, že vojna je kolíziou hodnôt, predtým hovoril aj najvyšší duchovný Ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill, veľký podporovateľ vojny aj Putina, ktorý napríklad naznačoval, že vojna v Donabse je aj obranou pred pochodmi gejov.

Putin taktiež dodal, že USA po rozpade ZSSR vyzdvihovali svoju exkluzivitu, čím „ponižovali celý svet“.

Jediná nová vec, ktorú Putin oznámil, bol jeho dekrét, ktorý pomôže rodinám zranených a mŕtvych vojakov, najmä ich deťom. Medzi pochodujúcimi vojakmi počas prehliadky boli aj vojaci, ktorí nedávno bojovali na Ukrajine.

„Bojujete za vlasť, za jej budúcnosť, aby nikto nezabudol na poučenie z druhej svetovej vojny. Aby na svete nebolo miesto pre katov, policajtov a nacistov,“ odkázal im Putin.

Ľudia sa pozerajú na samohybné húfnice Msta-S. Foto – tasr/ap

Ako to hodnotia

Analytici označili Putinov prejav za vcelku očakávaný, nič prekvapivé a nové v ňom nepovedal.

„Žiadne oznámenie mobilizácie v jeho prejave nezaznelo, iba ďalšia krivda a mesianizmus,“ komentoval to Christo Grozev z novinárskeho investigatívneho projektu Bellingcat.

Moskovský korešpondent Financial Times Max Seddon si všimol, že v prejave ku Dňu víťazstva nebola takmer žiadna zmienka o víťazstve na Ukrajine.

„Najviac chýbalo v Putinovom prejave akékoľvek súčasné víťazstvo. Povedal, že ruské jednotky bojujú v Donbase, ale nespomenul Mariupol alebo akékoľvek iné územie, ktoré Rusi obsadili. Zároveň ani nenaznačil, že by sa invázia mohla čoskoro skončiť,“ napísal novinár na Twitteri.

Viacerí si však všimli, že Putin uznal obete a zranených z vojny, čo je relatívne vzácna vec. Rusko počet zabitých vojakov neaktualizovalo od marca, keď priznalo, že v „špeciálnej operácii“ zomrelo skoro 1400 vojakov. Podľa Ukrajincov je to v skutočnosti 26-tisíc ruských vojakov.

Ruské balistické strely RS-24 Jars na Červenom námestí. Foto – TASR/AP

Slabšia prehliadka

Samotný Deň víťazstva, najvýznamnejší ruský sviatok, ktorý sa hlavne za Putinovej éry ešte zvýraznil rozsiahlymi vojenskými prehliadkami, nebol taký pompézny ako po minulé roky.

Na poslednú chvíľu v Moskve aj iných mestách (Jekaterinburg, Novosibirsk, Samara) zrušili leteckú prehliadku. Bojové lietadlá mali okrem iného vytvoriť písmeno Z, z ktorého sa stal symbol vojny. Niektoré pobaltské krajiny jeho používanie v tomto kontexte už zakázali.

Celkovo sa napríklad v Moskve malo na oblohe objaviť 15 helikoptér a 62 bojových lietadiel vrátane Iliušina Il-80 známeho ako Lietadlo súdneho dňa, z ktorého paluby môže Putin v prípade jadrového útoku viesť vojnu.

Ministerstvo obrany Rusko ako dôvod zrušenia uviedlo zlé počasie. Podľa západných reportérov však v Moskve v pondelok bolo poloblačno.

Celkovo bolo na Červenom námestí v Moskve (prehliadky sa konali vo viacerých ruských mestách) menej techniky aj vojakov ako minulý rok. Podľa Moscow Times sa tu vlani predviedlo 191 vojenských vozidiel a 12-tisíc príslušníkov ozbrojených síl. Tento rok to však podľa infografiky ruského ministerstva vraj bolo len 131 vozidiel a 11-tisíc ľudí. Dôvodom je zrejme to, že Rusko momentálne viac potrebuje stroje a ľudí na fronte.

„Toto je jeden z mála prípadov, keď je Rusko v konvenčnej vojne na svojich hraniciach v rovnakom čase, ako robí prehliadku. Zníženie počtu ľudí na prehliadke ukazuje, že Rusko si je vedomé strát na Ukrajine a snaží sa s tým nejako vyrovnať,“ povedala pre Moscow Times Aglaja Snetkovová, expertka na ruskú zahraničnú politiku z University College London.

Na prehliadke sa tentoraz neobjavil žiaden líder zo zahraničia. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to vysvetľoval tým, že nejde o okrúhle výročie. „Je to náš sviatok, svätý sviatok Ruska a všetkých Rusov,“ povedal Peskov.

V neokrúhlom roku 2017 však Putin sledoval prehliadku s vtedajšími prezidentmi Moldavska a Kazachstanu.

Na Červenom námestí sa ukázal v kabriolete salutujúci minister obrany Sergej Šojgu, o ktorého zdravotnom stave sa dlhšie špekulovalo. Naopak, nikde nebolo vidieť šéfa generálnych štábov ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova, o ktorom sa špekulovalo, že ho mohli na Ukrajine zraniť.

Podľa prieskumov 69 percent Rusov označilo Deň víťazstva za najdôležitejší sviatok v krajine. Tento rok sa chystalo sledovať priamy prenos z prehliadky 59 percent obyvateľstva.

Kadeti počas prehliadky v Petrohrade. Foto – TASR/AP

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie