Denník N

Brali si aj zaváraniny a tvrdili, že bojujú proti junte. Ďalšie svedectvá opisujú ruské útoky na civilistov

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Oľha Sečevky žila pred ruskou inváziou v Makarive, malom meste, ktoré leží asi 60 kilometrov od Kyjiva. Po dvoch týždňoch vojny sa spolu so svojou rodinou rozhodla, že utečú na bezpečnejšie miesto.

32-ročná žena, jej manžel, svokor a 7-ročný syn nasadli do auta a snažili sa prejsť cez ruské kontrolné stanovištia. Nepodarilo sa im to na prvýkrát, no keď sa nakoniec dostali cez kontrolu, ocitli sa v konvoji utekajúcich civilistov.

Pomaly smerovali do bezpečia, no potom začuli streľbu. Ako po dvoch mesiacoch pre Amnesty International opísal Oľhin manžel, najprv to bolo niekoľko výstrelov. Potom sa začala silná paľba.

„Zasiahli prvé auto v konvoji, ktoré zastavilo. My sme boli druhí a takisto sme museli zastaviť. Potom trafili aj nás, najmenej šesť alebo sedemkrát. Môj otec bol na mieste mŕtvy, guľka ho trafila do hlavy. Manželku zasiahol šrapnel a syn bol takisto zranený,“ spomína muž, ktorý do bezpečia napokon prišiel iba so synom. Lekárom sa podarilo zachrániť ho, hoci ho trafila ruská guľka. Oľha Sečevky mala vážnejšie zranenia a v nemocnici zomrela.

Útok na konvoj civilistov je jedným zo zločinov, ktoré vo svojej správe opisuje Amnesty. Organizácia po vyšetrovaní na Ukrajine uviedla, že dôkazy proti ruským jednotkám sú presvedčivé, a preto sa musia postaviť pred súd. Podľa nej nešlo o izolované incidenty, ale o vzorec správania. Ten sa opakoval v dedinách a mestách, ktoré sa dostali pod kontrolu ruskej armády.

Ďalšie spojenie medzi Rusmi a Bučou

Svedectvá a dôkazy, ktoré zozbierala Amnesty v okolí Kyjiva, opisujú mučenie, zabíjanie civilistov aj rabovanie. Jeden z najsilnejších príbehov organizácii vyrozprávala Iryna Abramova z Buče, ktorá prišla nielen o dom, ale aj o svojho manžela.

Dom jej podpálili ruskí vojaci, ktorí odviedli aj jej muža Oleha. Keď sa ho spolu s rodinou snažili dostať späť, aby im pomohol zachraňovať horiaci dom, vojaci jej povedali, že sa už nevráti. „Pozrela som sa doprava a zbadala som jeho telo, ktoré ležalo v kaluži krvi. Hneď som vedela, že je mŕtvy,“ vraví Abramová. Situácia sa stupňovala, keď ju vojaci donútili, aby odišla. K telu manžela sa nedostala, až kým sa ruské jednotky nestiahli z Buče. Dovtedy jej mŕtvy manžel ležal na ulici.

Vyšetrovanie Amnesty International prebiehalo v 12 obciach v Kyjivskej oblasti a vo veľkej miere potvrdzuje to, o čom už vo svojich reportážach písali novinári z mnohých svetových médií. Organizácia sa však popri overovaní svedectiev pozrela aj na konkrétne dôkazy, ktoré za sebou zanechali ruskí vojaci.

Odborník na zbrane, ktorý pracuje pre Amnesty, napríklad analyzoval náboje, ktorými strieľali po civilistoch. Zistil, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie