Denník N

Chýbajú telocvične aj jedálne. Deti sa nemajú kde hrať. Prečo nestaviame pekné školy?

Základná škola v Miloslavove. Foto N - Tomáš Benedikovič
Základná škola v Miloslavove. Foto N – Tomáš Benedikovič

V Miloslavove postavili prvú „kontajnerovú“ školu v Bratislavskom kraji. Boli sme sa na ňu pozrieť a aj podľa architektov to nie je také zlé. Školy vo svete sú však dnes architektúrou úplne inde. U nás je teraz dôležité, aby deti dlho necestovali za vzdelaním.

Vidieť ju už z diaľky. Za žltým plotom stojí prízemná žltá historická budova a nad ňou dvojposchodová oranžová prístavba. Základná škola v Miloslavove je prvou modulovou školou v Bratislavskom kraji. Takýto typ sa často označuje aj ako kontajnerový. Štát ich podporuje, od roku 2013 na ne rozdal sedem miliónov eur. Peniaze dostalo 32 projektov na 28 školách. Niektoré dostali dotácie na rozšírenie kapacít prvého stupňa a potom aj na dostavbu druhého.

V Miloslavove začali s modulovou školou v roku 2013 bez podpory štátu. Obec zaplatila 320-tisíc eur a stavba trvala len päť týždňov.

„Keď som začínala pred troma rokmi, bolo tu 51 žiakov a sedem zamestnancov. Dnes máme 124 žiakov v siedmich triedach,“ hovorí riaditeľka školy Alena Jančeková. Aj teraz majú v predškolskom ročníku 60 detí a budúci september možno otvoria až tri prvé triedy. Nie je to tak dávno, čo škole hrozil zánik. „Pred deviatimi rokmi sme mali deviatich žiakov a chodili sme orodovať, nech k nám niekto dá svoje deti,“ spomína starosta obce Milan Baďanský.

Priestory základnej školy v Miloslavove. Foto N - Tomáš Benedikovič
Trieda v základnej škole v Miloslavove. Foto N – Tomáš Benedikovič

Školu takmer zavreli

„Bola som tu, keď bola v celej škole jedna malotriedka. Hrozilo, že školu zatvoria. Bála som sa toho,“ hovorí Jana Lachová, ktorá učí v 1. A. V škole učí od roku 1992. V najkritickejšom období mali v jednej triede naraz vyučovanie dva až štyri ročníky. Lachová si to však pochvaľuje, deti museli byť samostatnejšie a na veľa vecí prišli samy. Učiteľ si čas musel rozložiť, aby sa vedel venovať všetkým skupinám.

Vynovená škola sa jej však páči – za pokrok sa tu považuje už aj to, že v každej triede je voda, čo ocení najmä na hodinách výtvarnej výchovy. Rozdiely cíti najmä v teplote, v zime sa stará budova dlhšie vykuruje, v lete je zas v prístavbe dosť teplo a stará murovaná budova ponúka chládok.

Novú prístavbu k budove z roku 1928, kde boli dve triedy, začali stavať v roku 2013. V historickej budove sa dnes učia len prváci. Potom pristavili druhé poschodie, lebo tried bolo stále málo. Na to už dostali peniaze aj od ministerstva školstva. Druhé poschodie bolo drahšie ako prvá stavba, z ministerstva sme dostali 100-tisíc eur, hovorí starosta. Niečo si museli požičať.

Teraz sa pripravuje tretia etapa – nová budova, kde má byť druhý stupeň: desať tried, zborovňa aj kabinety. V Miloslavove mali doteraz len prvý až štvrtý ročník, teraz by už mali zostať deti vo svojej obci až po deviaty ročník. Na druhý stupeň dostali z ministerstva dotáciu 275-tisíc eur a hotový by mal byť vo februári, piataci tam môžu nastúpiť už od budúceho septembra. V histórii obce je to najväčšia investičná akcia, hovorí starosta.

Prečo triedy v Miloslavove už nestačia? Za posledných desať rokov sa do obce presťahovali stovky ľudí z Bratislavy, rovnako je to aj v okolí. V Dunajskej Lužnej odmietli prijímať deti z Miloslavova, lebo sami majú málo kapacít. Zrušili školský obvod s Dunajskou Lužnou, kde deti chodili na druhý stupeň, a určili nám základnú školu Borodáčova v Bratislave. Desaťročné deti tak denne cestujú do Bratislavy v obrovských zápchach, hovorí riaditeľka Jančeková. Ak cesty nie sú upchaté viac ako obyčajne, trvá deťom cesta do mesta pol hodiny, často sa však stáva, že začiatok vyučovania pre zápchy nestihnú. Aj preto chcú mať druhý stupeň v dedine, starosta navyše verí, že deti získajú k Miloslavovu lepší vzťah, ak tam strávia svoje školské roky.

Aj keď dnes rodiny z Miloslavova posielajú svoje deti do novej kontajnerovej školy, s takouto stavbou nie všetci súhlasili. V predvolebnom boji sa ozývali sa hlasy, že takéto stavby sa predsa robia pre rómske deti. My sme však presvedčení, že toto je cesta k dostatočnej kapacite školy pre naše deti, hovorí starosta. V budove je betónová podlaha, na stenách tapety a zvonku nie je vidieť, že ide o kontajnerové moduly.

Riaditeľka sa školy zastáva, oceňuje, že to bolo rýchle a lacné: Kontajnerové označenie budovy nie je správne. Je to až dehonestujúci názov, ktorý skresľuje a verejnosť nemá správne informácie. Podľa ministerstva to stojí tretinu z toho, čo by stála klasická budova. Máme sa čím chváliť, máme peknú, novú, modernú budovu, hovorí spokojne riaditeľka.

Miloslavov, 12.10. 2015. Priestory základnej školy v Miloslavove. Foto N - Tomáš Benedikovič
Priestory základnej školy v Miloslavove. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pozitívny príklad, ale konvenčný

Architektka Andrea Ambrovičová Mikulajová z ateliéru ARCHITEKTI Mikulaj & Mikulajová hovorí, že škola je pozitívnym príkladom, ako za veľmi nízke náklady postaviť vlastnú školu pre deti, ktoré by inak boli odkázané na únavné každodenné dochádzanie do Bratislavy. Čo sa týka architektúry, škola je riešená konvenčne. Jej celkový architektonický ráz je málo súčasný a aj dispozičné riešenie v istých ohľadoch nezodpovedá súčasnému európskemu smerovaniu vo výstavbe škôl, hovorí. Ateliér sa nedávno v českej Chýni pri Prahe zúčastnil súťaže s projektom základnej školy, kde skončil druhý.

Výhodou školy sú podľa nej nízke náklady a rýchlosť realizácie. Modulové školy však nekritizuje, dajú sa postaviť aj originálne a pekne. Ako príklad uvádza školu vo Frankfurte nad Mohanom.

skola

Aj napriek výhradám je podľa nej škola v Miloslavove v mnohom riešená dobre. Napríklad pôdorysy tried, vďaka ktorým je tam dosť svetla a ktoré umožňujú aj rôzne usporiadanie lavíc. Chodby sú priestranné a svetlé, majú príjemnú atmosféru. Ideálne by bolo doplniť ich relaxačnými zónami, kde by si deti oddýchli cez prestávky, hovorí. Prestávky podľa riaditeľky deti trávia najmä na dvore, a nie v triedach, tam ostávajú len v zlom počasí.

Architektka krúti hlavou v jedálni, ktorá má zaslepené okná. Mala by mať dostatok denného svetla, prívod čerstvého vzduchu a v ideálnom prípade aj prepojenie s exteriérom, kde by mohli deti tráviť čas v teplejších mesiacoch.

V budove je podľa nej použitých príliš veľa farieb, ktoré v dlhodobom horizonte pôsobia rušivo. Kritizuje aj to, že škola nie je bezbariérová, na druhé poschodie by sa napríklad dieťa na vozíčku nedostalo, na prízemí však bariéry nie sú.

Priestory základnej školy v Miloslavove. Foto N - Tomáš Benedikovič
Šatňa v základnej škole v Miloslavove. Foto N – Tomáš Benedikovič

Najväčší nedostatok je, že nemajú telocvičňu. Dnešné deti majú sklon menej sa hýbať, mnohé majú problémy s obezitou. Preto pri návrhu škôl treba myslieť na to, ako deti nalákať na športové a pohybové aktivity, hovorí architektka. Nemusí byť klasická telocvičňa, stačili by menšie plochy v priestoroch školy, kde by deti mohli aktívne oddychovať. Napríklad zóny so stacionárnymi bicyklami, pre menšie deti bezpečné preliezačky, šmykľavky.

V Miloslavove je výhodou dobre vyriešené vonkajšie ihrisko na pozemku školy, uznáva architektka. Práve tu podľa riaditeľky školy trávia prestávky. Okrem toho majú miestnosť, kde deti tancujú alebo cvičia gymnastiku. Telocvičňu plánujú dostavať v poslednej fáze dostavby ich školy.

Učiteľka: Je ako väzenie

Jedáleň, telocvičňa a oddychové zóny sú problém aj v iných modulových školách, najmä na východnom Slovensku.  Radšej sa ani nepýtajte, ako riešime telesnú výchovu, hovorí Lucia Kažimírová, ktorá cez projekt Teach for Slovakia učí na základnej škole v Stráňach pod Tatrami.

Ak sa dalo, išli deti von. Ale v okolí školy nie je upravený povrch, a tak sa často hrali v blate. Máme školu, to je základ, a tým sa to končí, hovorí učiteľka. Ak sa von ísť nedá, odsunú lavice a cvičia v triedach. Triedy nie sú veľmi veľké, učí sa tam 25 žiakov. Na cvičenie je to malé aj nebezpečné, hovorí. Okrem telesnej učí aj hudobnú výchovu, angličtinu a matematiku.

Problém je aj s jedálňami, v škole nie je kuchyňa, a tak deti dostávajú studenú desiatu. Naša škola bola veľmi jednoduchá. Poskytovala len triedy a chodbu. Mal by tam byť priestor aj pre deti.

Vie si prestaviť aj iné riešenia, nielen nastavať moduly na seba. Bolo to skôr ako vo väzení – jedna chodba a triedy. Deti pritom potrebujú odborné učebne a miesto, kam sa môžu presúvať. My sme sa mohli prechádzať aspoň na chodbe, tu sa ani to nedá, hovorí učiteľka. Chodby sú úzke a musia sa tam zmestiť ešte aj lavičky a skrinky. Deti tak trávia celý deň v jednej miestnosti.

Pritom je dôležité, aby bola škola pekná. Ak sa tam deti budú dobre cítiť, budú sa tam aj tešiť. Keďže ide o kontajnery, môže byť každý inej farby. To môže byť pre deti príťažlivejšie. Naša škola nie je vôbec pekná.

Modulová škola v Kecerovciach. Foto - Tasr

Príklad rôznofarebných modulov v škole v Kecerovciach. Foto – TASR

Modulová základná šškola v Stráňach pod Tatrami po otvorení. Foto - TASR
Modulová základná šškola v Stráňach pod Tatrami po otvorení. Foto – TASR
Modulová základná šškola v Stráňach pod Tatrami. Foto - TASR
Modulová základná šškola v Stráňach pod Tatrami. Foto – TASR

A ešte k tomu je aj ľahko zničiteľná. Presvedčili sa o tom vlani, keď škola vyhorela. Dorábali druhé poschodie, spadla iskra a začalo horieť. Požiar zničil jednu stenu v triede, vyhorela celá chodba.

O tom, ako budú školy vyzerať, rozhodujú obce či mestá. Modulové školy dotované ministerstvom školstva sa preto líšia. Sú stavané podľa projektov obcí, odlišnosti vyplývajú z ich podmienok a požiadaviek . Tie si teda rozhodnú, ako ich postavia a či budú mať napríklad murovanú alebo modulovú školu.

Rovnako tak je na obciach a mestách, či budú mať školy telocvične či jedálne. Dotácie, ktoré ministerstvo posiela, totiž majú ísť na zvýšenie kapacít tried, aby sa nemuseli učiť na viac zmien. Je v kompetencii zriaďovateľa, či okrem tried vo svojom projekte plánoval a postavil alebo postaví jedáleň, telocvičňu, učebne, šatne, hovorí ministerstvo.

V mnohých obciach už boli podľa ministerstva školy vybudované, ale pre to, že rastie počet obyvateľov, kapacitne nestačili, a preto urobili nadstavbu alebo prístavbu.

Najväčší problém je, že chceme niečo veľmi rýchlo vyriešiť a nezamýšľame sa nad tým, ako a na aký čas, hovorí architekt Matúš Repka, ktorý je členom Slovenskej komory architektov. Dajú sa podľa neho realizovať kvalitné  stavby aj za rozumné ceny. Ak je niečo lacné a nekvalitné, o to rýchlejšie je potrebné to opravovať a opäť vynakladať ďalšie investície do objektu, a tak sa paradoxne stáva stava drahou, dodáva. 

Modulová základná šškola v Stráňach pod Tatrami s prístavbou. Foto - TASR
Modulová základná šškola v Stráňach pod Tatrami s prístavbou. Foto – TASR
Zhorený strop a steny v chodbe základnej modulovej šškoly v Stráňach pod Tatrami. FOTO - Tasr
Zhorený strop a steny v chodbe základnej modulovej šškoly v Stráňach pod Tatrami. FOTO – TASR

Ako vyberajú, kam pôjdu dotácie

  • Veľkosť a nárast populácie v obci.
  • Pomer detí voči celkovej populácii obce.
  • Urgentnosť situácie – nemožnosť riešiť vážne kapacitné problémy vhodnejším spôsobom, ako napríklad dochádzkou v susednej obci.
  • Pripravenosť obce podieľať sa na riešení kapacitných problémov, jasná predstava o rozvojovom potenciáli obce. 

Segregujú ich

Škola v Stráňach pod Tatrami je priamo v rómskej osade. Výhodou podľa učiteľky Kažimírovej je, že to môže podporiť dochádzku, ale aj tak majú deti veľa vymeškaných hodín. Ak je škola v osade, vieme sa skontaktovať s rodičmi. Nechodia s radosťou na rodičovské združenia. Keď treba, zavoláme si rodiča cez občiansku hliadku a môžeme sa s ním rozprávať priamo, hovorí učiteľka.

Škola priamo v osade je však podľa nej pre deti veľká nevýhoda: Deti sú od materskej až po koniec základnej školy len v osade. Nemajú dôvod z nej vyjsť. Na to upozorňuje aj Vladimír Rafael zo združenia EduRoma – modulové školy podľa neho často priestorovo segregujú deti. Sú totiž ďaleko od mesta a kultúry.

Pri školách nejde o materiál, z ktorých sú vyrobené, ale o polohu, hovorí. Klasické školy sú zasadené v bežnom prostredí, ale pretože sú modulové školy lacné a dajú sa rýchlo postaviť, tak ich často stavajú priamo v osadách. Modulové školy ako také nie sú zlé, sú zlé, ak ich použijeme na priestorovú segregáciu, dodáva.

Modulové školy by podľa neho mali byť len prechodné riešenie, kým ministerstvo predstaví dlhodobú stratégiu – ktoré školy nepotrebujeme, ktoré sa majú dostavať, ktoré sa spoja. Vymýšľame si školy, ale nevieme ako by mali byť rozmiestnené a postavené.

To, ako školy vyzerajú, podľa neho ovplyvní aj prístup detí k učeniu. Často sú len na trávnikoch. Niekedy máte dva kilometre vzdialenú murovanú školu a vedľa je modulová, kde nie je ani jedáleň, ani telocvičňa, dodáva. Ak budú deti chodiť do školy, ktorá nevyzerá ako škola a nie je pekná, tak sa to podľa neho odrazí aj na tom, či tam budú chcieť chodiť. Ak chceme, aby dosahovali nejaké výsledky, tak treba urobiť maximum, aby tam deti rady chodili, dodal.

Ministerstvo sa bráni, že nie všetky školy sa robia modulovo. Napríklad v meste Trebišov budú školské priestory vytvorené rekonštrukciou už jestvujúcej budovy a v Senci bola realizovaná murovaná nadstavba.

Za posledných päť rokov bola klasická škola postavená podľa ich informácií len v obci Nacina Ves, nešlo však o rozšírenie kapacít, ale zrútenie budovy školy. Stálo to takmer 1,4 milióna eur.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie