Denník N

Muž má prísť o majetok pre tri rastliny marihuany. Harabinova kandidátka, ktorá varila pervitín za vyše pol milióna, nie

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Ako sa súdy pozerajú na trest prepadnutia majetku pri drogách: podľa zákona sa má ukladať automaticky pri hodnote nad 26 600 eur, no doplácajú na to aj pestovatelia pár rastlín marihuany.

Minulý utorok si na Špecializovanom trestnom súde vypočula trest bývalá kandidátka strany Vlasť Štefana Harabina a zároveň členka drogového gangu zo Serede Gabriela Kučerová.

Na kandidátnej listine Vlasti mala za svojím menom, ktoré bolo na mieste číslo 91, napísané, že je živnostníčka. Podľa polície a súdu bola v skutočnosti „varička“, čo znamená, že chemicky vyrábala pervitín pre celú skupinu. Podľa obžaloby Kučerová pripravila 22 kilogramov pervitínu za 660-tisíc eur.

Policajti gang rozbili a jeho členov zadržali v auguste 2020. Ako informovala televízia Joj, päťdesiatnička ako jediná v drogovej kauze, známej pod označením Venal 4, dlho odmietala priznať vinu. Ostatní šiesti obžalovaní uzatvorili dohody o vine a treste a súd ich poslal do väzenia na päť až trinásť rokov.

Kučerovej hrozilo, že skončí vo väzení na 25 rokov, no nakoniec aj ona urobila pred súdom vyhlásenie o vine. Svoje činy oľutovala, začala spolupracovať s vyšetrovateľmi a súd ju odsúdil na 12 rokov väzenia. S takou výškou trestu spokojná nebola a odvolala sa – podobne ako prokurátor. Tomu sa totiž nepáčilo, že jej súd neuložil aj trest odňatia majetku, ktorý sa podľa jeho názoru pri takýchto deliktoch ukladá povinne.

Vedeli by o tom rozprávať viacerí pestovatelia marihuany, ktorí neboli členmi žiadnych gangov a s „trávou“ vo veľkom neobchodovali. No i tak čelia hrozbe vyšších trestov ako „varička“ pervitínu zo seredského gangu a súdy im navyše konfiškujú aj domy.

Tri rastliny, šestnásť rokov

V polovici apríla spoznal výšku trestu – takisto ešte nie je právoplatný – aj pán Miloslav Weizer, ktorý cez víkend oslávil 62. narodeniny. Od oslavy okrúhlej šesťdesiatky strávil väčšinu času vo väzbe, kde sedí už rok a pol za to, že si vypestoval jedenásť rastlín konopy.

Súdu tvrdil, že si z nich chcel vyrobiť cannabidiolový (CBD) olej, ktorý užíval na zmiernenie chronickej choroby pľúc. CBD oleje sú na Slovensku legálne, ich ponukami zaplavujú sociálne siete rôzni influenceri, no pestovanie konopy legálne nie je. A súdy neskúmajú, s akým cieľom si niekto marihuanové rastliny nasadil, čiže aj keby bolo tvrdenie pána Weizera len účelová obrana (na ktorú má právo každý obžalovaný), z pohľadu dnešnej slovenskej právnej praxe je to v princípe jedno.

Keďže pánovi Weizerovi zabavili živé a nie usušené rastliny, obsah psychoaktívnej zložky marihuany, tetrahydrocannabinolu (THC), v nich bol pomerne nízky. V ôsmich z jedenástich rastlín bola koncentrácia THC pod dve percentá, čo je hranica, ktorú súdy používajú pre stanovenie hranice, či ide o drogu alebo nie. Zvyšné tri rastliny mali obsah THC vyšší, medzi dvomi a tromi percentami. Aj keď znalec na pojednávaní vyslovil pochybnosť, či by tieto rastliny mali psychoaktívne účinky, okresný súd v Trnave tieto rastliny za drogy uznal.

Policajný záber zo záťahu na jedného z pestovateľov marihuany v Bučanoch. Foto – TASR

Keďže išlo o pomerne vysoké rastliny, po dosušení v laboratóriu vážili niečo vyše 2,6 kilogramu. A tu prichádzame k trestu: trnavský súd stanovil cenu drogy podľa policajnej metodiky na 10 eur za gram, čo znamenalo, že pán Weizer vypestoval marihuanu v hodnote 26 983 eur.

Toto číslo je pri posudzovaní jeho prípadu z hľadiska paragrafov veľmi dôležité. Trestný zákon hovorí, že zadržaná droga v hodnote nad 26 600 eur (teda o necelých 400 eur menej, ako bola hodnota stanovená v prípade pána Weizera) spadá pod právnu kvalifikáciu výroby drogy „v značnom rozsahu“.

A na takýto trestný čin sa vzťahuje vysoká sadzba pätnásť až dvadsať rokov väzenia a podľa prísneho výkladu Trestného zákona aj obligatórny, teda automatický trest prepadnutia majetku. Pána Weizera odsúdil okresný súd na 16 rokov väzenia a nezabudol ani na skonfiškovanie majetku. Ide o dom, kde býva jeho rodina.

Dva rôzne príbehy a dva rôzne prístupy súdov. Členka drogového gangu, ktorá navarila dvadsať kíl pervitínu za vyše pol milióna eur, napriek dokázanej vine o majetok prísť nemá. No rodina šesťdesiatnika, ktorý vypestoval jedenásť rastlín marihuany, z ktorých väčšina nebola ani len uznaná za drogu, má fakticky prísť o strechu nad hlavou a dostal o štyri roky vyšší trest ako „varička“ pervitínu.

Foto N – Vladimír Šimíček

Bratislavským pestovateľom nižšie tresty

Vysvetlime si, prečo vlastne pri drogových trestných činoch hovoríme o obligatórnom treste prepadnutia majetku.

Zákon predpokladá, že pri korupčných trestných činoch, terorizme a výrobe drog „v značnom“ či „veľkom rozsahu“ sudca automaticky uloží trest prepadnutia majetku. Hranicou „značného rozsahu“ je dnes 26 600 eur, hodnota pre „veľký rozsah“ je 133-tisíc eur.

Miloslava Weizera zastupuje advokát Igor Ribár, ktorý sa venuje viacerým prípadom, v ktorých bežní ľudia čelia hrozbe drakonických trestov za držanie či pestovanie marihuany. Kritizuje najmä to, ako sa na Slovensku v praxi stanovuje hodnota zadržanej drogy. Policajná metodika je totiž pomerne voľná a dokonca sa líši v jednotlivých krajoch.

„Určovanie rozsahu činu podľa ceny je nezmysel, ktorý sa v iných krajinách nepoužíva. Rozhodujúce má byť množstvo drogy, nie cena tohto množstva,“ vysvetľuje advokát. „Údaje o cenách sú nesprávne. Polícia zisťuje len najnižšiu a najvyššiu zistenú cenu v mieste a čase, každý štvrťrok v každom kraji. Ide o ceny zistené výsluchmi či odposluchmi.“

Ako sa to prejavuje v praxi? Takýmto nesystémovým prístupom polícia nezistí všetky reálne ceny, za ktoré sa na čiernom trhu drogy predávajú, čo môže umelo navyšovať tresty. Navyše regionálne zisťovanie podľa krajov znamená, že ak by pána Weizera súdil iný súd, hodnota marihuany, ktorú mu zabavili, by mohla byť nižšia.

„Pri pánovi Weizerovi sme preukázali, že v inom konaní bola zistená cena dvakrát nižšia. Súd ju neakceptoval,“ dopĺňa advokát Igor Ribár. „Osobitou nuansou tejto metodiky je, že v Bratislave alebo v Banskej Bystrici by dostal pán Weizer maximálne desať rokov bez prepadnutia majetku z dôvodu inej zistenej ceny v čase a mieste. Jednoducho, my si zločincov vyrábame sami v dôsledku nezmyslenej metódy.“

Polícia zverejňuje tabuľkový odhad cien drog na čiernom trhu aj na internete. Na tabuľke za posledný kvartál minulého roka vidno, že kým v Trnavskom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji polícia odhaduje cenu marihuany na desať eur za gram, v Bratislave či v Banskej Bystrici je to od päť do desať eur. A v Žiline, Prešove a v Košiciach zase inak.

Pán Weizer argumentoval aj inak, jeho obhajoba napríklad žiadala súd, aby znalec neskúmal len koncentráciu THC v rastlinách, ale aj obsah nepsychotropnej CBD zložky. Štúdie totiž naznačujú, že vyšší obsah CBD potláča psychoaktívne účinky konopy. Tabuľkové určovanie hodnoty drogy má totiž na jeho osud fatálny dosah. „Nesystematická metóda výpočtu a formalistický výklad práva spôsobili, že výsledkom u pána Weizera je extenzívny zásah do ľudský práv,“ vysvetľuje advokát Ribár.

Foto N – Vladimír Šimíček

Brať majetok za marihuanu?

Otázkou zostáva aj to, či je správny výklad Trestného zákona, podľa ktorého by mal páchateľ prísť o majetok vždy, ak je odsúdený za výrobu drog s hodnotou nad 26 600 eur. Existuje totiž rozsudok Krajského súdu v Trenčíne v prípade z roku 2014, ktorý takúto prax spochybnil.

V januári 2014 našli policajti na povale rodinného domu v Bzinciach pod Javorinou, v dedine neďaleko Nového Mesta nad Váhom, asi osem kilogramov marihuany. Obžalovaný sa priznal, súd mu mimoriadne znížil trest a odsúdil ho na osem rokov nepodmienečne.

O majetok neprišiel, aj keď to prokurátorka žiadala. Súd totiž povedal, že pri treste prepadnutia majetku treba preskúmavať, ako ho obžalovaný nadobudol. „Ukladanie trestu prepadnutia majetku musí byť v príčinnej súvislosti so spáchaním konkrétneho trestného činu obžalovaným.“

Právnik Tomáš Zábrenszki je autorom novej odbornej publikácie Dekriminalizácia marihuany v podmienkach Slovenskej republiky s vybranou judikatúrou. Vraví, že súdy dnes postupujú v súlade so zákonom, ak uložia trest prepadnutia majetku v spomínaných prípadoch automaticky.

Zábrenszki spomína napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu z augusta 2020, ktorý sa zaoberal dovolaním obvineného, ktorý namietal prepadnutie chaty, bytu, pozemkov, motorového vozidla a mobilného telefónu z dôvodu spáchania zvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok a obchodovania s nimi.

Najvyšší súd konštatoval, že „je evidentné, že začlenením ustanovenia zákonodarca reflektoval na potrebu dôslednejšieho majetkového postihu páchateľov spoločensky obzvlášť nebezpečných trestných činov“, a preto „je potrebné postup okresného súdu, ktorý obvinenému uložil trest prepadnutia majetku v rozsahu uvedenom v jeho rozhodnutí, považovať za správny a v súlade so zákonom.“

Právnik Zábrenszki však zároveň dodáva, že podľa jeho názoru by v Trestnom zákone formulácia o povinnom ukladaní tohto trestu pri drogových trestných činoch byť nemala. V praxi totiž vedie k prísnemu postihovaniu aj drobných pestovateľov marihuany. „Samozrejme, pokiaľ sa jedná o obchodovanie alebo výrobu, nie pestovanie rastlín rodu Cannabis, je prísny postih namieste,“ vysvetľuje.

Väzenie v Leopoldove. Foto – TASR

„Myslím si, že by sa trest prepadnutia majetku nemal ukladať obligatórne, ale podľa uváženia súdu s prihliadnutím na všetky okolnosti. Idea samotného druhu trestu nie je zlá a je namieste, že máme tento inštitút. Problémom sa však javí neprimerane prísny postih pri drogových trestných činoch v súvislosti s marihuanou.“

Ako dodáva Zábrenszki, pokiaľ niekto pestuje vo veľkom či značnom množstve marihuanu, jeho konanie nie je také nebezpečné pre spoločnosť. „Len legislatíva za takéto konanie určuje vysoké tresty,“ vraví.

Obhajca Miloslava Weizera upozorňuje aj na iné ustanovenia Trestného zákona, ktoré by súdy mali brať do úvahy. „Trest má mať čo najnižší vplyv na rodinu a musí byť spravodlivý. Európsky štandard je, že ochrana dieťaťa, ktoré má aj pán Weizer, má vyššiu váhu ako potrestanie jeho rodiča,“ vraví advokát Igor Ribár.

„Ústavný súd už niekoľkokrát povedal, že súdy sa musia odchýliť od doslovného znenia zákona, ak to odporuje účelu a významu právneho predpisu. Problém nie je v tom, že za drogy alebo korupciu by sa nemal uložiť trest prepadnutia majetku. Môže sa uložiť, ale za predpokladu, že sa preukáže, že majetok pochádza z trestnej činnosti, respektíve z prospechu z trestnej činnosti. Štát nemôže automaticky predpokladať, že ak ste pestovali marihuanu, váš majetok pochádza z tejto činnosti.“

Nový zákon, nové otázky

Od 1. mája tohto roka platí novela Trestného zákona, ktorú presadili liberálni poslanci OĽaNO okolo Juraja Krúpu. Zmiernila niektoré tresty za držanie marihuany. Týka sa najmä ľudí, ktorých policajti prichytia s malým množstvom trávy – do desiatich dávok.

Do troch dávok platí maximálny trest jedného roka väzenia namiesto troch; pri troch až desiatich dávkach sa horná sadzba znížila z piatich na dva roky. Súdy navyše po novom nemusia v týchto prípadoch páchateľa potrestať, ale uložiť len ochranné liečenie. Zmiernil sa aj trest ľuďom, ktorých s marihuanou chytili opakovane, namiesto 10 až 15 rokov im od začiatku mesiaca hrozí 5 až 10 rokov.

Pestovateľom marihuany súdeným podľa paragrafu o výrobe pri množstvách, aké zadržali pánovi Weizerovi, novela zásadne nepomôže. Advokát Igor Ribár navyše upozorňuje na problém, ktorý môže nastať, ak budú súdy vykladať zákon podobne formalisticky, ako to robili často doteraz v prípade marihuany.

Novela totiž zmierňuje tresty za „prechovávanie marihuany“, nie za kúpu či zadováženie. „Čiže marihuana sa musí u vás zjaviť. Nemôžete si ju kúpiť, pestovať, zadovážiť – teda napríklad dostať darom od spolužiaka – lebo potom môžete mať pôvodné sadzby,“ vraví.

„Pri gramatickom výklade normy rieši novela teda len prípady, keď máte marihuanu pri sebe, ale nepoviete odkiaľ. A taký prípad je v praxi raritný. Jediná možnosť, ak vás chytia, je, že odmietnete vypovedať. Vtedy môžu povedať, ak nemajú iný dôkaz, že ste marihuanu len prechovávali. Ten, kto vinu neprizná, má však štandardne vyšší trest.“

Poslanec OĽaNO Juraj Krúpa sa neobáva, že by súdy pristúpili k výkladu zákona takto. Podľa neho človek, ktorému nájdu do desať dávok, je užívateľom, a nie dílerom, a preto musí byť kvalifikovaný podľa miernejších sadzieb, ktoré novela zaviedla.

„Možno sa nájde sudca v Hornej Maríkovej, ktorý bude postupovať inak, ale nato sú tu odvolacie súdy, kde pôjde o výklad zákona,“ povedal Krúpa. „No ja to vnímam jednoznačne tak, že zákon rozlišuje medzi užívateľom a dílerom. Pokiaľ je užívateľ, spadá pod túto novelu a tým je to vybavené.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dekriminalizácia marihuany

Slovensko

Teraz najčítanejšie