Denník N

Péter Urbán z ministerstva školstva: Premýšľame o tom, čo má vedieť žiak, ktorý ukončí školu

Péter Urbán. Foto - archív P. U.
Péter Urbán. Foto – archív P. U.

Musíme si uvedomiť, že náš svet sa zmenil, a ak sa nezmeníme my, dostaneme sa na úroveň, že sa budeme prepravovať na koni a s bičom, pričom okolo nás sa budú stavať diaľnice, hovorí odborník na mentoring pedagógov.

Magyar verzió itt.

Na ministerstve školstva bol vytvorený nový odbor, ktorý má podporovať pedagógov v ich praxi. Pedagógom bude pomáhať sieť pozostávajúca zo štyridsiatich regionálnych centier a štyristo mentorov, hovorí Péter Urbán, zamestnanec nového odboru ministerstva školstva a zároveň zakladateľ a riaditeľ neziskovej organizácie TANDEM.

Z rozhovoru s Péterom Urbánom sa dozviete:

  • na základe akých vízií vznikol nový odbor, v akých oblastiach bude poskytovaná pomoc pedagógom,
  • ako a na základe akých princípov bude fungovať mentorská sieť,
  • na čo je dobrá mentorská sieť a kto sa môže stať mentorom.

Vzdelávaniu sa venujete pätnásť rokov cez občiansku sféru. Kto a ako vás oslovil, aby ste sa stali zamestnancom ministerstva školstva?

Vyhľadal ma Martin Kríž, ktorého poverili, aby na ministerstve vytvoril nový odbor od nuly. Dostal rámec na 4-5 pracovníkov, o vhodnom maďarskom ekvivalente ešte polemizujeme, ale reč je o „odbore kurikula a inovácií vo vzdelávaní”. Poznal moju činnosť v TANDEM-e, bol členom komisie, ktorá v roku 2014 pridelila TANDEM-u Cenu Nadácie Orange (2. miesto v kategórii vzdelávania). Potom sme boli viackrát v kontakte, roky organizoval konferenciu s názvom Indícia, kam pozval aj TANDEM.

Povedal mi, aké zmeny by chcel dosiahnuť vo vzdelávaní prostredníctvom tohto odboru. Rozprávali sme sa o tom, že podľa neho je vo vzdelávaní veľmi potrebná mentorská sieť. Na konci rozhovoru sa ma spýtal, či by som sa na tejto práci podieľal. V roku 2020 som začal pracovať na štyri hodiny, od januára 2021 som členom tímu na plný úväzok.

Vo všeobecnosti si rezort len ťažko dokáže získať maďarských odborníkov. Čo vás presvedčilo, že spoločná práca má zmysel?

V prvom rade to, že Martin Kríž mal veľmi konkrétnu víziu, čo by chcel dosiahnuť a na čo hľadá konkrétne podpory. Na druhej strane vedie odbor veľmi participatívnym spôsobom. Povie nám svoje predstavy, no je zvedavý aj na náš názor. Našu skupinu nevedie s tým, že on vie všetko a my máme robiť to, čo nám povie, ale tak, že on má určitú predstavu, no my sme vo vlastnej oblasti lepší než on, preto dajme dokopy, ako by sa dala jeho predstava zrealizovať.

Nikto z nás predtým na úrade nepracoval, niekto sem prišiel z vydavateľstva, iný učil alebo pôsobil v občianskej sfére. Naše mikroprostredie je veľmi kreatívne a inšpiratívne, dostali sme veľkú slobodu. V podstate je našou úlohou, aby sme veci dobre vymysleli, a konečne sa nemusím zaoberať tým, pomocou akého projektu by sa dali dobré nápady zrealizovať.

Čo bola táto konkrétna vízia?

Chce uskutočniť tri vízie. Na mňa myslel pri vytvorení mentorskej siete blízkej školám, ktorá by fungovala na regionálnom princípe a ktorá je aj podľa neho veľmi potrebná. Verí, že v každom regióne je veľmi veľa dobrých pedagógov, ktorých treba nájsť, aby svojim kolegom pomohli. Nech nehovoria z jedného veľkého centra vzdialeným malým školám, čo a ako majú robiť.

Vo farbách TANDEM-u som sa aj ja presvedčil o tom, že na mnohých školách sú veľmi dobrí pedagógovia, vo tvorivých dielňach som vždy načerpal energiu. Keď hovoríme o vzdelávaní, väčšinou vymenujeme ťažkosti, hovoríme len o problémoch, a pritom zabúdame, že na školách je veľa oduševnených pedagógov, ktorí nielen čakajú, aby im niekto povedal, čo majú robiť, ale konajú aj sami od seba, majú nápady a svoj voľný čas a energiu obetujú deťom.

Jeho druhou predstavou bolo vytvorenie katalógu so školskými inováciami. Na mnohých miestach sa odvážia zaviesť novinky, učia inak, ako je zaužívané vo frontálnom vyučovaní, no u mnohých kolegov sa objavia otázky typu, či sa dajú tieto novinky naozaj aplikovať, čo by na to povedal dozorný orgán, či ako to vysvetlia rodičom?

Čo je TANDEM?

TANDEM je nezisková organizácia zameraná na vzdelávanie a rozvoj, ktorá vznikla v septembri 2009 s cieľom rozvoja jednotlivcov a skupín. Namiesto zaužívaného odovzdávania vedomostí realizujú na školách tréningy pomocou neformálnych metód. Okrem tvorivých dielní, poradenstva a prednášok sa venujú aj výskumu.

Tí menej odvážni dospejú k tomu, že ak ostanú pri zaužívanom, nič tým nepokazia. Preto založíme katalóg inovácií, ktorý bude viesť ministerstvo. Inováciu môže nahlásiť hocikto, rezort ju skontroluje a schváli, ak bude v súlade so zákonmi, a zapíše sa do katalógu, systematizuje sa. Takže ak sa pedagógom nejaká novinka zapáči, môžu ju smelo využiť, pretože bude figurovať v katalógu, ktorý bude dostupný na stránke ministerstva.

Treťou víziou bolo, že v roku 2008, za čias Jána Mikolaja, zaviedli školské vzdelávacie programy, to bol dobrý nápad, no ich aplikácia sa skončila neúspechom, stali sa z nich dokumenty v šuplíku. Aj toto by sme chceli oprášiť. Asi bolo prehnaným očakávaním, aby každá malá škola vytvorila svoj individuálny program, preto výstavbu školského programu zjednodušíme. Založíme on-line program, v ktorom rovno ponúkneme viacero možností, a – veľmi zjednodušene – podľa vzoru e-shopov si školy vyberú, z čoho zostavia svoj vlastný program.

Netreba, aby to bol úplne inovatívny program, na 70 až 90 % môže byť identický s programom susednej školy, no bude sa líšiť na 10 až 15 %, dokonca bude možnosť na to, aby sa do programu dostala zložka, ktorá nie je v ponuke. Ja sa považujem za prakticky orientovaného človeka, preto som sa veľmi dobre vedel stotožniť s predstavami, ktoré načrtol Martin, pretože všetky sú zamerané na to, aby presadili zmeny v praxi. Vidím v tom fantáziu a zároveň je to veľmi potrebné.

Bolo od začiatku jednoznačné, že tieto predstavy budú súčasťou pripravovanej reformy?

Podľa mňa to, čo začneme budovať, napríklad mentorskú sieť, je veľmi potrebné aj bez reformy.

Čo je v pripravovanej reforme vzdelávania najdôležitejšie z pohľadu maďarského odborníka?

Za kľúčovú otázku považujem zmenu paradigmy, že pri zostavovaní súčasných plánov reformy hľadíme na to, čo musí žiak vedieť, keď zo školy odíde, s čím bude odchádzať. Na základe tohto sme stanovili ciele. Doteraz sme stále hovorili o tom, čo máme učiť, čo musia učitelia žiakom odovzdať. Dodnes nám na ministerstvo prichádza hŕba e-mailov v súvislosti s tým, o čo by malo byť učivo ešte rozšírené, ako by sme mali navyšovať počet vyučovacích hodín. Stala sa významná zmena, pretože rozmýšľame o tom, čo má vedieť ten, kto ukončí školu, aké má mať zručnosti, aké postoje. Tento posun je jednou z najdôležitejších zmien, ktorá predurčuje mnoho vecí.

Maďarská Cirkevná spojená škola bl. Sáry Salkaházi v Moldave nad Bodvou. Foto – TASR

Plán reformy predpokladá vážnu zmenu myslenia, napríklad čo sa týka obsahu učiva, fungovania škôl či organizovania hodín. Sú na to pripravené zainteresované osoby, teda pedagógovia?

Použijem prirovnanie Martina Kríža, že v reforme daňového systému stačí prepísať pár paragrafov a účtovnícke programy, účtovníci prejdú na nový systém a ďalej fungujú na základe neho. No v prípade reformy vzdelávania sa s týmito zmenami musí stotožniť 65-tisíc pedagógov na to, aby sa skutočná zmena naozaj dostala do konkrétnej školy, do konkrétnych tried, ku konkrétnym žiakom. Ťažké je v tomto prípade aj to, aby sme našli konkrétne nástroje, ktoré im môžu pomôcť v tom, aby sa vydali cestou zmeny. Ako povedal Gábor Halász na konferencii Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku (SZMPSZ) v Rožňave: „To, čo je dôležité, nemožno predpísať.”

Práve preto je pri reforme jedným zo základných princípov to, aby bola zavedená ako povinná pomaly, ale dala sa aplikovať rýchlo. Teda ak je pedagóg už teraz fanúšikom modernejších metód, rýchlo mu umožníme, aby s nimi mohol pracovať, a pre ostatných to bude povinné len pekne pomaly. Dôležité je, že sa reforma pripravuje, zapojili sme veľa predstaviteľov, hoci to proces veľmi spomaľuje, a vedieme aj množstvo dialógov. Čím viac ľudí zapájame do jej vypracovania, tým viac ju bude považovať za svoju. Aj toto je súčasťou implementácie.

Návrh bol verejne pripomienkovaný. Aké boli prvé reakcie?

Mojou skúsenosťou je, že pedagógovia sa na jednej strane tešia zmenám, na druhej strane u nich cítime zdráhanie sa neznámeho, cítim určitú opatrnosť aj skepticizmus. Prijímam to však s empatiou, veď párkrát ich dôveru už zradili. Musíme pracovať na tom, aby sme si ich dôveru znovu získali. Dostala sa ku mne aj určitá nostalgia, že tie ozajstné časy boli v skutočnosti tie, keď učiteľ vošiel do triedy a nastalo hrobové ticho. Musíme si uvedomiť, že náš svet sa zmenil, a ak sa nezmeníme my, dostaneme sa na úroveň, že sa budeme prepravovať na koni a s bičom, pričom okolo nás sa budú stavať diaľnice.

Čo sa dá spraviť pre to, aby ste si znovu získali dôveru pedagógov, aby ste si ich získali na stranu reformy, keďže v praktickej časti zohrávajú významnú úlohu?

Myslím si, že niečiu dôveru možno získať späť tak, keď dokážeme, každý na vlastnej úrovni, že svoju prácu, reformu, zmenu berieme seriózne. Nemôžem sľubovať ani konať namiesto ministra, dokonca ani namiesto svojho nadriadeného. Ale v oblasti, ktorá patrí do mojej kompetencie, ukážem aj prostredníctvom činov, že to myslím vážne a že to bude fungovať. Veľakrát sa pýtajú, aká je garancia, že nasledujúca vláda tieto plány nezmetie zo stola. Ja, žiaľ, nemôžem povedať, že to niekto zaručí. Pri mentorských centrách máme záruku, že sú súčasťou plánu obnovy, nová vláda túto zmluvu s Bruselom nemôže vypovedať.

Ako bude štyridsať mentorských centier fungovať v praxi?

Uvediem konkrétny príklad: veľa hovoríme o inklúzii, vznikajú stratégie na zavedenie inkluzívneho vzdelávania. Učitelia sa zúčastňujú na školeniach, oduševnene plánujú hodiny, ale ak všetko nefunguje tak, ako si to naplánovali, zneistejú, či to robia dobre, či to zvládnu. Mentoring si predstavujem tak, že v takejto chvíli tam bude mentor, na koho sa môžu obrátiť kolegovia s prosbou o pomoc, s ktorým môžu problém prebrať, s ktorým sa môžu pripraviť na hodinu, od ktorého dostanú spätnú väzbu a s ktorým môžu v prípade potreby spolupracovať aj dlhší čas.

V ideálnom prípade by mentorské centrum mohlo organizovať aj odborné stretnutia napríklad pre pedagógov škôl, ktoré majú rovnakého prevádzkovateľa. Skvelým príkladom je, že učitelia zemepisu na základných školách v Komárne pod záštitou SZMPSZ vypracovali učebnicu, ktorú môžu používať všetky štyri školy, ba dokonca hociktorá iná škola. Mentorské centrum môže vypísať hoci aj tematické tvorivé dielne, môže zorganizovať prednášky či diskusné večery. Hoci by sme chceli, aby ich hlavnou náplňou bol mentoring, okrem toho môžu byť práve oni metodickými jednotkami, na ktoré sa môžu pedagógovia obrátiť v prvom kole, ak majú nejaký problém. V TANDEM-e sa na nás neraz obrátili napríklad s tým, že si nevedia dať rady so správaním žiakov a už nedokážu situáciu riešiť, pomôžme im. Prirodzene, na takéto situácie neexistuje okamžité riešenie, no v takýchto prípadoch môžu začať premýšľať spolu s mentorom.

Cirkevná spojená škola bl. Sáry Salkaházi v Moldave nad Bodvou. Foto – TASR

Ako budú mentori vzdelávaní? Ako pomôžu pedagógom či zavedeniu reforiem?

Stanovili sme päť tém: inkluzívne vzdelávanie, digitálnu transformáciu, štýl vzdelávania učiteľa, aby ho okrem frontálneho vyučovania podporovali aj v zavedení neformálnych metód alebo nástrojov založených na zážitkovosti, ďalej formy hodnotenia a poslednou je pomoc pri vypracovaní vlastných vyučovacích plánov, ak sa zmení štátny pedagogický plán, na základe ktorého vypracúvajú vlastné pedagogické plány školy. Aby niekto pomáhal školám v tom, ako sa dá pomocou už existujúcich nástrojov vypracovať plán, ktorý neskončí v zásuvke, ale ktorý bude škola aj naozaj využívať.

Posledná téma je teda špecifická – hoci potrebné sú aj predchádzajúce štyri – aj v prípade, že by nevznikala reforma. Pri výbere tém sme mali pred očami už spomínanú zmenu paradigmy. Témy slúžia reforme nepriamo a posledná pomáha novinkám priamym spôsobom. Mentori dostanú školenia v týchto oblastiach a na mentoring vytvoríme systém kontroly kvality. Budeme zvedaví nielen na tých, ktorí budú mentorovaní, ale aj na to, či boli spokojní, či podpora posunula pedagógov vpred. Pre mentorov vypracujeme sieť mentorov, aby aj oni mohli vyhľadať pomoc od tých, ktorí ich školili. Chceli by sme, aby dostali mentorské centrá aj supervízorskú pomoc.

Dve testovacie strediská už fungujú v Rožňave a v Martine, aké sú prvé skúsenosti?

Už vidíme, ako pracujú, ako nadväzujú kontakt so školami. Od riaditeľov nežiadajú, aby pre pedagógov zaviedli povinnú spoluprácu s mentorským centrom, žiadajú len toľko, aby im dovolili povedať, ako a v čom dokážu pedagógom pomôcť, a ten, kto chce, môže centrum vyhľadať. Boli miesta, kde sa pedagógovia spočiatku ťažko otvárali mentorom, teraz však už od oboch centier dostávame spätnú väzbu, že majú čakacie zoznamy, nestíhajú vyhovieť všetkým žiadostiam. Boli by sme radi, ak by budovali pomaly, ale isto, aby mentorovanej osobe venovali dostatok času, aby pedagógovia odchádzali spokojní. V prvom roku investovali veľa času aj do vlastného rozvoja.

Od septembra sa môže začať práca v ďalších 14 mentorských centrách. Viete už, ktoré mestá sa úspešne uchádzali? Kedy budú vybraní mentori?

Áno, práve v týchto dňoch sme na stránke ministerstva zverejnili výsledky. Teraz je hlavnou úlohou čerstvo vybraných regionálnych partnerov nájsť a vybrať mentorov. Samozrejme, s našou pomocou. Záujemcovia sa môžu prihlásiť do konca mája zo 16 regiónov, v ktorých budú vytvorené centrá.

Kto sa môže prihlásiť za mentora?

V prvom rade hľadáme pedagógov v praxi, ktorí sú ochotní podstúpiť zmenu, vyučovať menej hodín a v takto uvoľnenom čase vykonávať mentoring. Chceli by sme takto nájsť 75 % mentorov a zvyšných 25 % môže byť aj pedagógovia, ktorí práve nevyučujú.

Bude dosť záujemcov?

Ja som optimista, myslím, že áno. Martin Kríž hovorieva, že reformu na pedagógoch nemožno „vykonať”, ale musí sa spraviť spolu s nimi, treba ich zapojiť do procesu. Teraz je presne tá možnosť, keď sa môžu zapojiť a aktívne sa na reforme podieľať.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Školstvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie