Denník N

Bolo nás trinásť (percent)

Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová počas prehliadky vojenskej techniky na centrálnych oslavách 75. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici 29. augusta 2019. Foto –TASR
Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová počas prehliadky vojenskej techniky na centrálnych oslavách 75. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici 29. augusta 2019. Foto –TASR

Čo hovorí zistenie, že približne každý ôsmy občan Slovenska by krajinu v prípade vojenského útoku bránil.

Legendárny album L+S Bolo nás jedenásť sa vyrovnával s pevne ukotvenou a nadčasovou tradíciou zbojníctva v našej spoločnosti. Prieskum Focusu pre Markízu, ktorého dáta sa zbierali na prelome marca a apríla, teda už po vypuknutí ruskej agresie na Ukrajinu, zisťoval, ako by sa Slováci (a Slovenky) vyrovnávali s prípadným a bližšie nešpecifikovaným vojenským útokom.

Či Jánošík, či vojna, v oboch prípadoch sú to neradostné zistenia o stave pripravenosti.

S vekom odhodlanie brániť krajinu klesá, naopak, rastie počet tých, ktorí by tu zostali, ale nebojovali. Najväčšiu ochotu vojensky brániť Slovensko majú priaznivci strán, ktoré sú na opačných koncoch hodnotového rebríčka, teda Republiky a PS. Všeobecne platí, že čo je mladé, zuteká, čo je staré, zostane a nebráni sa.

Povedzme si niekoľko možných príčin, prečo je to tak.

Pojem vlastenectvo tu už v jeho zárodkoch po vzniku samostatného Slovenska v januári 1993 úspešne zdiskreditovali politici HZDS, SNS a im podobní. Zjednodušene povedané, ešte sme ani nemali byť na čo hrdí a už sme sa museli hanbiť. Za Mečiara, Slotu, za únos štátu aj prezidentovho syna, za odporné kreatúry na čele kleptokracie karpatského typu.

Aj keď mladí voliči vtedy ešte nežili alebo boli malí, isto sa k nim čo-to z rozprávania starších donieslo. Ten odkaz bol rozdielny, výsledok podobný.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie