V dialógu s konzervatívcami
Lacné tvrdenia o zlom progresivizme neviem zblízka potvrdiť. Ľudia, ktorí sa okolo tohto hnutia spojili, našli progres ako najlepšie vyjadrenie toho tvorivého pohybu, s ktorým sa všetci vedia identifikovať, bez ohľadu na presvedčenie a svetonázory.
Autor je teológ, člen Progresívneho Slovenska
Určite sa vám už stalo, že vám niekto do očí tvrdil opak toho, čo hovoril predtým. Alebo poprel to, čo sa stalo. A následne ste sa dozvedeli, že ste to zle pochopili.
Preto som rád, keď si môžem odložiť doklad o tom, čo sa naozaj stalo. Som rád, že dlho pred tým, ako sa začalo hovoriť o tzv. cancel culture, napísal jeden arcibiskup zriaďovateľovi školy, kde som bol riaditeľom, list. A v ňom ma takpovediac z kancľa nekultúrne zrušil. Mali ma vyhodiť, lebo som „čerstvo“ odišiel z cirkevnej služby, a nemal som preto pôsobiť pri vzdelávaní mládeže.
Lebo on, z vyššej moci arcibiskup, bdel nad mravným dobrom Slovenska, na ktorom bolo podľa neho za Tisa blahobyt. Ilustratívne doložím, že tento etalón kresťanskej lásky a morálky sa za Husáka stal Svätoplukom. A ja som vo svete vzdelávania profesionálne aktívny dodnes. V rámci možností, ktoré mi dáva takýto manažment ľudských zdrojov na katolíckom Slovensku. Som na indexe zakázaných osôb. Dozvedám sa to tak, že sa prerieknu pred mojimi kamarátmi a kolegami tí, ktorí neveria, že aj ja môžem mať kamarátov.
Sebareflexia nad hrobom neznámej obete
Na stránkach konzervatívnej tlače prebehla pred pár týždňami vlnka sebareflexie. Jeden známy šéfredaktor pripustil, že nebolo celkom dobre spájať nádeje s novým a tradičnejším svetom s postsovietskym Ruskom a že nádej a svetlo z Východu asi neprídu.
Liberálov treba strpieť, lebo Putin je predsa len ako agresor a líder vraždenia a ničenia na Ukrajine pre slovenských konzervatívcov už trochu veľa. Drobnosť, že moskovský patriarcha Kirill I. rozpráva o Európskej únii veľmi podobné príbehy ako žakovský farár, unikla analytickej pozornosti remeselne zručného šéfredaktora. Pred časom ma ešte ako redaktor iného periodika vyhľadal. Vraj či je niekto – na vysokej cirkevnej pozícii – homosexuál. Lebo chcel o ňom niečo napísať, aby ho to pribrzdilo v útokoch na vtedy nový vietor v slovenských katolíckych vodách. Skúsil som upriamiť pozornosť na iné tiene rozpracovávanej osobnosti ex-arcibiskupa. Bolo to málo bulvárne.
O dialóg s konzervatívcami som sa pokúšal dlhé roky. Sám som vlastne pôvodom aj volebnými preferenciami bol dlho roky konzervatívec. Katolík, veriaci, teologicky vzdelaný biely muž, dokonca aj rímskokatolícky kňaz. Moja cesta od KDH cez SDKÚ či MOST až do PS trvala dlhých tridsať rokov. Dnes som veriaci kresťan, v katolíckej cirkvi sa ku mne veľmi nepriznávajú, do kostolov chodím inde. Mám rodinu, dve dcéry a stále sa mi nechce rezignovať na reflexiu a poznávanie sveta. A tak sa aj trochu vyvíjam. A mením a dolaďujem svoje predstavy o tom, čo je pre dnešný svet najlepšie. Som vo svete mladých a mám školopovinné dcéry. To vás núti premýšľať o svete aj z ich perspektívy. A pozerať do budúcnosti.
Svoje publicistické pôsobenie som začal ako redaktor študentského časopisu Brázda v roku 1991. Citovali nás vtedy sem-tam aj Bratislavské listy. Šéfoval tam vtedy Rudolf Lesňák. S Františkom Mikloškom som stál pred naším seminárom, keď navštívil Spišskú Kapitulu ešte ako predseda parlamentu. Eufóriu som nemusel predstierať. Myslel som to so svojou pravicovosťou aj konzervativizmom úprimne.
Aj dnes mám veľa kamarátov a známych v kláštoroch, medzi biskupmi či vysokými cirkevnými úradníkmi. Stretol som sa s nimi náhodne aj cielene. Nemám o všetkých stretnutiach listinné dôkazy. Viem, čo hovoria, aj to, čím žijú. Viem, kto má vo vstupnej hale na stene Tisovu čiernobielu fotografiu, viem, kto mi povedal, že Kotleba zatočí s tými „čiernymi“, preto je náš. Viem, že Kuffa je v očiach mnohých svätý človek. Viem aj to, že nemám písať hlúposti do SME, do toho Sorosovského média, viem, že liberálne médiá sú mainstremové a klamú. Že som ako kňazi v období päťdesiatych rokov podporovateľ potratov a nepriateľ cirkvi. Že sa nemám starať do cirkvi, ktorej som stále členom, a nemám písať o tom, ako sa to tu robí.
