Denník N

Hádzaním kocky určujú cenu lístka do divadla, vraví Matej Šucha, hosť utorkovej Science na N-tú

Opera v Sydney. Ilustračné foto – TASR/AP
Opera v Sydney. Ilustračné foto – TASR/AP

Nepoctivosť ľudí v práci sa zvyšuje s tým, nakoľko je vec, ktorú chcú odcudziť, vzdialená peňažnej hodnote. Ukradnúť zamestnávateľovi 5 eur je problém, ale vziať si pero v rovnakej hodnote už nie, hovorí Matej Šucha.

Tento utorok 3. 11. sa uskutoční v poradí štvrtá vedecká debata Science na N-tú.

Podujatie organizuje Denník N a Science.sk, diskutovať budeme o omyloch našej mysle, zdrojoch iracionálneho správania a o behaviorálnej ekonómii. Ide o nový odbor, ktorý využíva poznatky o fungovaní ľudskej mysle na to, aby sme pochopili, ako robíme ekonomické rozhodnutia.

Názov: Ako sa rozhodovať lepšie? Behaviorálna ekonómia v praxi

Miesto: Nu Spirit Club, Luxor pasáž, Štúrova 3, Bratislava

Čas: utorok 3. 11., od 19:00 h

Vstup: voľný

Hostia:

Doc. Ing. Emília Sičáková-Beblavá, PhD., Ústav verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, predsedníčka Správnej rady Transparency International Slovensko

PhDr. Andrej Findor, PhD., Ústav európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského

MSc. Matej Šucha, spoluzakladateľ Mindworx, konzultačnej spoločnosti v oblasti behaviorálnej ekonómie a rozhodovania

Ing. Mgr. Martin Filko, MSc., riaditeľ Inštitútu finančnej politiky a hlavný ekonóm Ministerstva financií SR.

Pred podujatím sme sa krátko rozprávali s jedným z našich hostí, Matejom Šuchom.

Ktorý prípad s aplikovaním poznatkov z behaviorálnej ekonómie do praxe vás v poslednej dobe oslovil?

Divadlo v Austrálii potrebovalo zvýšiť cenu lístkov, ale báli sa, že by nahnevali svojich zákazníkov. Vymysleli to teda tak, že zákazník, ktorý prišiel do divadla, zaplatil starú cenu lístka, a potom si hodil kockou. Podľa čísla, ktoré mu padlo, doplatil peniaze navyše. Tí šťastnejší, ktorým padla jednotka, doplatili dolár. Nešťastnejší zaplatili viac.

V priemere sa cena zvýšila o 3,5 dolára, čo malo vedenie divadla pôvodne v pláne. Tým, že k nepríjemnému zvýšeniu ceny pridali náhodný aspekt a hru, však zmenili vnímanie návštevníkov.

Ľudia to vnímali ako lotériu, v ktorej mali šancu zaplatiť menej – ich reakcia bola prevažne pozitívna.

Čo prispieva k tomu, že človek často nemá výčitky, keď si v práci vytlačí sto strán súkromného dokumentu alebo zoberie domov zošívačku?

Dan Ariely prišiel na to, že ľudia majú tendenciu byť viac nečestní, čím je to, čo majú odcudziť, vzdialenejšie peňažnej hotovosti. Ak by sa mali ľudia rozhodnúť, či svojmu zamestnávateľovi ukradnú 5 eur, tak drvivá väčšina povie „nie“. Ale keď ide o pero, väčšina ľudí s tým problém nemá, i keď efekt je v podstate rovnaký.

V našej hlave si to však s peniazmi nespájame, potom máme oveľa menšie bariéry správať sa nečestne.

Čo je najčastejší behaviorálny trik v marketingu?

Zľava. Keď je niečo v zľave, automaticky to upúta našu pozornosť.

A čo rôzne „limitované edície“ produktov?

Tu prichádzajú do úvahy dva princípy, jedným z nich je averzia voči strate (loss aversion). Strašne nechceme prísť o niečo dobré, v tomto prípade o možnosť kúpiť si to, čo je výnimočné či limitované. Pokiaľ je táto možnosť časovo obmedzená, nechceme o ňu prísť.

Potom je tu nedostatkovosť produktu. Zjednodušene povedané: „Keď je niečoho málo, tak to chcem mať.“

Vedci urobili jednu zaujímavú štúdiu s dodávateľom mäsových výrobkov a jeho zákazníkmi. Spotrebiteľov rozdelili na tri skupiny – prvej nepovedali nič zvláštne, iba sa ich spýtali, koľko mäsa si chcú objednať. Druhej skupine povedali, že majú nedostatok tovaru, a tretej, že očakávajú nedostatok tovaru, pričom ide o tajnú informáciu, ktorú hovoria iba im.

Ako iste tušíte, zákazníci z tretej skupiny si objednali ďaleko najviac mäsa. Keď máme informáciu, ktorú ostatní nevedia, zdá sa nám, že je mimoriadne dôležitá.

Tisk

Behaviorálna ekonómia

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie