Denník N

Prečo sa mi v Keni neupravila krv? Po mesiaci jedenia ugali mi pomohla rada trénera Mateja Tótha

Foto N – Peter Kováč
Foto N – Peter Kováč

Ja verzus cukor 0:1.

Nech som sa v Keni akokoľvek snažil, keď po dvoch aklimatizačných týždňoch prišli ťažké tréningy, musel som si priznať, že ich bez cukru úplne nezvládam. A nemyslím teraz prírodný cukor – v banánoch, v melónoch či mangu sme ho mali každý deň prebytok –, hovorím o umelých sladidlách, aké poznáme zo Západu.

Cítil som, že je čas na keks či sladenú vodu a potreba prijať ich bola stále akútnejšia. Ako potvrdzujú odborníci, túžba prijať rafinovaný cukor je takmer vždy hra mozgu, nie reálna potreba organizmu, no možno práve preto hru vyhrávajú len tí najsilnejší. Po jednom z tréningov prišiel moment, keď som k nim nepatril. V Itene som zašiel do najväčších potravín, aké tu majú, a hľadal som niečo, čo by chuť na sladké ukončilo. S prekvapením som však zistil, že to nie je taká jednoduchá úloha, ako som očakával.

Ako som už spomínal, Iten síce stále nemôžeme označiť za moderný, ale zároveň je na africké pomery dostatočne vyspelý a rýchlo si osvojuje pokročilé výdobytky zo zahraničia. Turné po itenských potravinách však ukázalo, že „moderná“ strava sem ešte nedorazila. Žiada sa povedať, že našťastie.

Tak ako v najväčších potravinách, aj v ostatných menších obchodoch sladkosti takmer nepredávali. Našli ste napríklad lekvár či nátierku z čokolády, klasické cukrovinky tu však chýbali. Keksy reprezentovalo čajové pečivo, sladké vody boli zastúpené v podobe džúsov. V celom Itene som našiel len tri produkty, ktoré poznám aj z domu, a ak si ich dám, mám pri tom výčitky – Coca-Cola, tyčinka Snickers a keksy Oreo. Netuším prečo práve a len tie, nimi sa však zoznam sladkostí v meste začínal aj končil.

Roztrhol som modrý obal a vypočul mozog. Túžba po sladkom bola aspoň na určitý čas preč.

Responderi a nonresponderi

Na druhej strane podobné hľadanie sladkostí bolo počas mesiaca v Itene skôr výnimkou, inak som sa snažil jesť tak ako domáci bežci. Konzumovať hlavne zeleninu, ovocie, a ak som si dal mäso, pochádzalo z okolitých fariem. Veril som, že aj to pomôže k pozitívnej zmene krvného obrazu.

O to väčšie bolo moje rozčarovanie, keď som na 10. deň po návrate z Kene pozeral na výsledky z laboratória. Na prvý pohľad sa totiž zdalo, akoby som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Behanie

Behanie v Keni

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie