Denník N

Riaditeľ horskej služby: Najviac zachraňujeme Slovákov, fenomén českého turistu je predsudok

Marek Biskupič, riaditeľ Horskej záchrannej služby. Foto – Soňa Mäkká
Marek Biskupič, riaditeľ Horskej záchrannej služby. Foto – Soňa Mäkká

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Archetyp nezodpovedného českého turistu v slovenských horách vznikol preto, že občas bývajú súčasťou väčších lavínových alebo pátracích akcií, o ktoré sa zaujímajú médiá. Podľa riaditeľa Horskej záchrannej služby MAREKA BISKUPIČA však vedú štatistiky zachraňovaných Slováci. Na druhom mieste sa striedajú Česi s Poliakmi.

V rozhovore sa dočítate:

  • aký je priebeh záchrannej akcie od prvého telefonátu po pacienta v nemocnici,
  • či môže byť aj žena horskou záchranárkou,
  • či horská služba neuprednostňuje na konkurzoch rodinných príslušníkov,
  • či záchranári netrávia čas na lyžiarskych svahoch a nechýbajú pri záchranných akciách,
  • či nie je konflikt záujmov, ak horský záchranár podniká ako horský vodca.

Riaditeľom Horskej záchrannej služby ste od januára tohto roka, keď vo funkcii skončil dlhoročný záchranár HZS Jozef Janiga. Predtým ste viedli Stredisko lavínovej prevencie. Zaskočilo vás niečo počas týchto štyroch mesiacov alebo vás predchádzajúca práca dostatočne zorientovala?

Výmena prebehla v rozbehnutej zimnej sezóne a bolo množstvo záchranných akcií aj operatívnych vecí, ktoré bolo treba dotiahnuť. Vpadol som do plného pracovného nasadenia. Samozrejme, že ma to zaskočilo. V Stredisku lavínovej prevencie bol malý kolektív ľudí, išlo o odbornú robotu a toto je riadenie väčšej organizácie s množstvom inej manažérskej práce.

Aký je rozdiel v počte zamestnancov?

Stredisko malo šesť zamestnancov a celá Horská záchranná služba vrátane administratívy a podporných činností má do 200 ľudí.

Čomu sa aktuálne venujete najviac?

Finišujeme niektoré z eurofondových projektov. Takisto niektoré meníme tak, aby boli účelné a reflektovali aktuálny stav. Končí sa zimná sezóna a pripravujeme sa na letnú. Pripravujeme dislokáciu letky ministerstva vnútra tak, aby vrtuľník na prípadné pátracie akcie sedel v Poprade na letisku.

Už nebudete spolupracovať s Air Transport Europe?

Budeme, toto sa týka len pátracích akcií. Ten vrtuľník nie je typu HEMS, ale typu SAR, nie je určený na medicínske zásahy, len na pátranie po nezvestných osobách, prípadne výcvik.

Pri každej akcii sa musí posádka vrtuľníka rozhodnúť, akú výbavu zoberie so sebou a čo je zbytočná záťaž. Foto N – Vladimír Šimíček

Keď sledujem správy z vašich záchranných akcií, mám pocit, že vrtuľník lieta vo Vysokých Tatrách veľmi často. Je tento spôsob záchrany preferovaný pred pozemnými akciami?

Je to dané topografiou pohoria, keďže v Tatrách sa pomocou techniky, ako je štvorkolka, skúter, prípadne auto, dá priblížiť len veľmi málo. Terén je taký, že sa väčšinou musí ísť buď pešo, alebo vrtuľníkom. Vrtuľník výrazne skracuje čas zásahu, pacient je v nemocničnej starostlivosti podstatne skôr, čo je pri vážnych stavoch benefit. To, čo sa v niektorých pohoriach, napríklad v českých Beskydách, v Krkonošiach či v slovenských Fatrách dá vyriešiť štvorkolkou, skútrom alebo autom, sa vo Vysokých, Západných alebo Nízkych Tatrách nedá.

Štátni ochranári sa sťažujú, že časté zásahy vrtuľníkom rušia zvieratá, a to najmä v jarnom období, keď sa rodia mláďatá. Tehotné kamzíčie kozy sa môžu vystrašiť a utrpieť úraz. Snažíte sa na jar lety obmedziť alebo túto problematiku neriešite?

S ochranármi komunikujeme, myslím si, že vzťahy sú momentálne veľmi dobré. Výcvik sa snažíme smerovať do období, keď sa nerodia mláďatá. Vždy pred výcvikom komunikujeme s ochranármi, aby sme nepoškodili prírodu. Aj nám na nej záleží. No keď sa už niečo stane v čase rodenia mláďat, musíme rozbehnúť záchrannú akciu.

Aký je priebeh záchrannej akcie od prvého telefonátu po moment, keď už je pacient v nemocnici?

Postihnutý sa dovolá do

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcasty Denníka N

Rozhovory

Turistika a outdoor

Slovensko, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie