Denník N

Emília Vášáryová: Moje narodeniny? Štiavnica, vtáčie mlieko a orgován

Emília Vášáryová v apríli 2022 preberá cenu za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Foto – TASR
Emília Vášáryová v apríli 2022 preberá cenu za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Foto – TASR

Herečka Slovenského národného divadla Emília Vášáryová oslavuje 18. mája 80. narodeniny. „Naučila som sa byť hlavne trpezlivá a nerobiť predčasné závery,“ hovorí.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Kde nájdete naše podcasty: 

Budete mať jubileum. Čo všetko to pre vás znamená? Kto všetko vám telefonuje, chce rozhovor a chce s vami oslavovať?

Sú jubileá, ktoré sú hodné toho, aby sa oslavovali, a potom sú také, o ktorých by bolo vhodnejšie pomlčať. Myslím si, že toto moje patrí k tomu druhému typu. Kdekto chce nejaké rozhovory. Nie som veľmi typ, ktorý rád oslavuje. So svojou rodinou som sa už dopredu dohodla, že to teraz v máji nebudeme nijako prežívať a že možno to potom v lete oslávime v Banskej Štiavnici, kde sme vždy oslavovali nejaké jubileá. Ak sa vôbec dáme dokopy. Nie som teda ten typ, ktorý by oslavoval.

Na svoje narodeniny 18. mája budete hrať v Slovenskom národnom divadle predstavenie Dnes večer nehráme. Nechceli ste mať v ten deň voľno?

Som rada, že hráme. Sezóna beží naplno, mám veľa práce a zrazu je to príjemné. Ani som nevedela, že mi to tak bude chýbať. Toto predstavenie sme poskladali ako takú ľahkú feériu a spomienku na rok 1989. Aj sme sa pritom zabávali, aj keď tie dokumentárne materiály, z ktorých citujeme, až také zábavné nie sú. Som rada, že to zostalo zachované. Robili sme to s českým režisérom Havelkom, ktorý bol odosobnený, aby sme sa veľmi nechválili ani nebedákali. Predstavenie má svoj humor a trvá len dve hodiny. Nakoniec som súhlasila, že ho v ten večer odohrám. Možno by bolo lepšie, keby som nepracovala, ale neviem, čo iné by som robila.

Moja maminka bola vždy prvý človek, ktorému som v deň svojich narodenín volala. Zomrela, keď som mala blízko k päťdesiatke. Vždy som sa jej poďakovala a povedala som jej, že je to vlastne sviatok nás dvoch, otecko nežije už veľmi dlho. Odkedy zomrela, tak už vtedy veľmi nič nemusím, ani sentiment.

Keď som bola dieťa, na narodeniny som si mohla pozvať aspoň dve-tri spolužiačky alebo spolužiakov a moja mama nám vždy urobila vynikajúce vtáčie mlieko. To patrí k môjmu sviatku. Rozmýšľam, či si ho teraz navarím alebo nie. Ani ho tak dobre neviem urobiť. To je ten krásny žltý krém, na ktorom plávajú obláčiky. Vždy tam boli zavarené buď maliny z našej štiavnickej záhrady, alebo niečo kyslejšie. Bolo to veľmi krásne a vždy som sa na to tešila. Toto boli moje narodeniny do mojich pätnástich rokov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo

V redakcii

Kultúra

Teraz najčítanejšie