Denník N

Majiteľ Slovana Hrubý: Do klubu dávam 2,5 milióna ročne, chcel som kúpiť štadión

Rudolf Hrubý v roku 2020, keď kúpil Slovan Bratislava. Foto N - Tomáš Benedikovič
Rudolf Hrubý v roku 2020, keď kúpil Slovan Bratislava. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rudolf Hrubý je už dve sezóny majiteľom hokejového Slovana Bratislava, ktorý kúpil od oligarchu Juraja Širokého. Pred rokom Slovan vypadol v semifinále play-off s neskorším majstrom Zvolenom, teraz sa už stal majstrom.

Slovan stále ako jediný extraligový klub nie je členom Asociácie profesionálnych hokejových klubov, ktorá takisto vznikla pred dvomi rokmi. „S podvodníkmi nespolupracujem,“ hovorí jeden z najbohatších Slovákov, ktorý je spoluzakladateľom spoločnosti ESET a aj minoritným akcionárom Denníka N.

Slovan má teda iného generálneho partnera ako kluby pod APHK a aj televízne zmluvy si rieši samostatne.

Hrubý patrí k podporovateľom Miroslava Šatana, ktorého v pondelok kongres SZĽH znova zvolil do pozície prezidenta. Stal sa členom výkonného výboru, čo je orgán, ktorý má kľúčové rozhodovacie právomoci.

Hrubý rozpráva aj o tom:

  • koľko ročne investuje do klubu;
  • ako sa nedohodol s mestom na prenájme ani predaji štadióna, a preto si ide stavať vlastné zázemie v Petržalke;
  • že z KHL by odišiel, ale je proti miešaniu politiky so športom;
  • ak by hral Slovan v českej lige, v slovenskej by hralo jeho béčko Modré krídla;
  • že upozornil kluby, že si bude do Bratislavy sťahovať nielen najlepších seniorov, ale aj mládežníckych hráčov.

V čom spočíva konflikt, ktorý je v slovenskom hokeji?

Keď vznikla Asociácia profesionálnych hokejových klubov (APHK), zväzu prisľúbila, že bude zastupovať všetky extraligové kluby. To však nebola pravda, pretože pokiaľ ide o Slovan, starý majiteľ [Juraj Široký] už o tom nechcel komunikovať a nový ešte nemohol. Vtedy jednoducho za nás nemohli dať žiadny prísľub. Navyše, keď sme sa dozvedeli, ako a prečo APHK vznikla, jasne som aj na tlačovke povedal, že najskôr si musia všetko urovnať, to sa však nestalo. Bol to podraz voči pôvodnému generálnemu sponzorovi, ktorý tu bol dlhé roky, a absolútne nebol dôvod, aby sa to takto riešilo. Vždy sa veci dajú riešiť dohodou.

Najhoršie na tom bolo to, že tým nič nezískali, Tipos síce dal o pol milióna viac, ale za pol milióna predal Tipsportu streamovacie práva. Tipos teda dal tie isté peniaze ako predchádzajúci sponzor a jednoznačným víťazom sa stal Tipsport. Predtým dával 1,1 milióna a teraz dostal pol milióna za to, čo chcel.

Ešte kým som spustil nahrávanie, povedali ste, že to, ako vzniklo APHK, považujete za podvod.

Bolo to cielené a zdôvodnené tým, aby sa zbavili záväzkov z predchádzajúcej spoločnosti Pro-Hokej a aby mohli podpísať novú zmluvu. Na ich mieste by som sa snažil dohodnúť, aby živé zmluvy prešli na inú spoločnosť, čo je v poriadku. Tak to však nebolo.

Za akých okolností by ste sa stali členmi APHK?

Jasne som povedal, že Slovan do APHK nikdy nevstúpi, pretože urobila podvod na bývalého generálneho partnera a ja s podvodníkmi nespolupracujem.

Aj v novej organizácii by však boli tí istí zástupcovia klubov…

Áno, ale podvodná je firma. Bola podvodne vytvorená, aby mohla spáchať podvod. Sú tam traja z „tvrdého jadra“, predtým tam bol ešte pán [Juraj] Koval z Banskej Bystrice. Teraz sú tam [Ľudovít] Jurinyi (generálny manažér HK Poprad – pozn. red.), [Miloš] Radosa (prezident Dukla Trenčín – pozn. red.) a [Miroslav] Kováčik (prezident HK Nitra – pozn. red.). So všetkými sa však dá, len im treba ukázať, že máme nejaké vízie, máme niečo, čo by mohli akceptovať, aj keď nebudú v pozíciách, ktoré si predstavujú, teda v takých, že by o tom chceli rozhodovať. Rozprávali sme sa s nimi, že si vieme predstaviť novú spoločnosť, ktorá sa bude riadiť inými princípmi.

To sú aké?

Dnes majú všetci členovia APHK rovnaké práva. Som presvedčený, že to tak nemôže byť, chýba tu zásluhovosť. Malé kluby, ktoré majú tri tituly, o hokeji určite viac premýšľali a vykonali preň viac, a preto by mali mať väčšie hlasovacie práva. Koľko slovenských titulov máš, toľko hlasov by si mal mať. Nehovorím, že jedna k jednej, môže sa vymyslieť aj nejaký koeficient, napríklad za každý titul štvrtina hlasu.

Čiže napríklad Michalovce by nemali žiadny hlas?

Majú titul? (pauza) Ale áno, mali by jeden hlas, každý člen má jeden, tituly vám však môžu pridať ďalšie hlasy, tak by som to navrhol ja.

Takže by to bolo o vás a o Košiciach.

Nielen o nás, je tam Trenčín, Banská Bystrica, Zvolen, Nitra, dokonca aj Žilina má titul, aj keď nie je v extralige. Chcem, aby sa kluby, ktoré tvoria históriu, z hľadiska svojej historickej úlohy postavili aj do budúcnosti, aby mali za ňu väčšiu zodpovednosť. Malé kluby ako také sa budú starať o svoj región, čo je správne. Nebudú však mať vízie ako ďalej s reprezentáciou či medzinárodnými vzťahmi.

Ako sa malé kluby majú zlepšiť, keď im budú veľké diktovať?

Titulom.

Ako sa k nemu dostať?

Teraz hovoríme o smerovaní, APHK je riadiacim orgánom extraligy… Nemôžem pristúpiť na to, aby nám televízia diktovala časy zápasov, to je nezmysel. My ich musíme diktovať. Televízia sa musí prispôsobovať podmienkam klubov. Viem si predstaviť, že v Michalovciach ľudia o 17.30 môžu prísť na hokej. Keď sa u nás malo hrať o 16.00, tak sme to odmietli, lebo ľudia nestihnú prísť na štadión.

Máte na to podporu, aspoň od Košíc alebo Trenčína?

Toto je naša vízia, chceme sa dohodnúť, ale musíme sa rozprávať, bez ostatných to nemôžem urobiť.

A už ste sa o tom rozprávali?

Chceli sme, ale nepustili nás na zasadnutie APHK. Povedali, že Hrubý chce pre seba viac peňazí ako ostatní, pritom to vôbec nebolo o peniazoch.

A na čo teda chcete mať väčší vplyv, ak nie na rozdeľovanie peňazí? Napríklad kto bude generálny partner? Alebo aké budú kvóty na mladíkov alebo limity na cudzincov?

Napríklad pred rokom sme sa rozprávali o tom, akým spôsobom sa bude vypadávať a postupovať. Samozrejme, APHK poskytlo baráž, no ja som za to, aby prvý z prvej ligy automaticky postúpil do extraligy a druhý nech hrá baráž, čo by bolo korektné. Bol som však jediný, čo sa k tomu tak postavil. Baráž je však nekorektná, lebo klub celý rok pracuje na tom, aby vyhral druhú najvyššiu súťaž a potom ide len do baráže s extraligistom. No tieto dve súťaže sa dnes porovnávať nedajú.

Ľudovít Jurinyi, generálny manažér Popradu, komentuje vašu snahu o väčšie rozhodovacie práva v zmysle, že na to ste možno zvyknutý z podnikania, ale že tu je to viac o komunite.

Ja však komunitu nerozdeľujem, len hovorím, že tí, ktorí sa zaslúžili o slovenský hokej, musia mať väčšie práva rozhodovať o smerovaní hokeja.

Funguje takýto model niekde v zahraničí?

To neviem, ale stále sa snažím o to, aby kluby, ktoré majú tradíciu, mali väčšie rozhodovacie právomoci.

A menšie kluby to nemôžu vnímať ako aroganciu?

A to hovoríme o Nitre, ktorá

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hokej

Rozhovory

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie