Denník N

Klimatológ Lapin: Na ničivé prívalové povodne a sucho nie sme pripravení, niektoré plodiny sa u nás v budúcnosti neoplatí pestovať

Milan Lapin pôsobí ako profesor fyziky na oddelení meteorológie a klimatológie Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Foto – TASR
Milan Lapin pôsobí ako profesor fyziky na oddelení meteorológie a klimatológie Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Foto – TASR

Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila Milanovi Lapinovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti vedy.

Keby človek neexistoval, Zemi by sa iba uľavilo, vraví v rozhovore meteorológ a klimatológ Milan Lapin. „Na Zemi je nás veľa. Zem nie je stavaná na to, aby na nej žilo tak veľa ľudí s takou veľkou spotrebou,“ hovorí vedec a dodáva: „Človek je v súčasnosti pre celú biosféru veľkou príťažou. Spotrebúvame viac zdrojov, ako Zem dokáže poskytnúť. Ostatným biologickým druhom poškodzujeme životné podmienky.“

Podľa Lapina nie je riešením vedomá skromnosť. „Je to ideál optimistov, ktorí si myslia, že ľudí možno presvedčiť alebo prevychovať, aby žili skromne. V praktickom živote niečo také neexistuje. Ani v prírode nič také nepozorujeme. Vedomá skromnosť neexistuje, je len vynútená skromnosť. Tá vznikne tak, že prídeme o zdroje a nám neostane nič iné, ako sa uskromniť.“

Denník N sa Lapina pýtal aj na vhodný energetický mix Slovenska, premenu klimatológie za ostatných 50 rokov, následky klimatickej zmeny či vojny o vodu.

Nedávno ste povedali, že „do konca tohto storočia sa na Slovensku oteplí o ďalšie štyri stupne Celzia“. Za akých podmienok k tomu dôjde?

Existuje niekoľko scenárov klimatickej zmeny. Odvíjajú sa hlavne od celosvetovej emisie skleníkových plynov. Väčšina z nich zotrváva v atmosfére dlho – napríklad metán 12 rokov, CO2 50 až 200 rokov, oxid dusný vyše 100 rokov a niektoré freóny a halóny aj viac ako tisíc rokov. Kdekoľvek na svete dôjde k emisii skleníkových plynov, prejaví sa to na zosilňovaní skleníkového efektu atmosféry a na globálnom otepľovaní.

Najnepriaznivejší scenár počíta s tým, že neurobíme žiadne opatrenia a emitovať budeme skleníkové plyny tak ako doteraz, teda zrýchľujúcim tempom. Do toho treba započítať aj rast počtu obyvateľov zhruba o 80 miliónov ročne a rast celosvetovej ekonomiky o 1 až 2 percentá, niekedy aj o tri percentá ročne. Následkom je rast spotreby produktov, energie a emisie skleníkových plynov. Za týchto okolností by sa globálne mohlo otepliť až o 6 stupňov Celzia do roku 2100 v porovnaní s predindustriálnym pozadím. Za to teraz považujeme obdobie 1851 až 1900, pretože iba z toho obdobia máme spoľahlivé merania teploty na celej Zemi. Už teraz máme globálne oteplenie o 1,25 stupňa Celzia.

No počíta sa s tým, že nejaké opatrenia sa predsa len prijmú a globálne oteplenie bude do roku 2100 asi o 3 stupne Celzia. V strednej Európe by to bol dvojnásobok, teda 6 stupňov Celzia. V súčasnosti už na Slovensku máme oteplenie o zhruba 2,2 stupňa Celzia. To znamená, že na konci storočia sa u nás oteplí zhruba o ďalšie 4 stupne Celzia.

Čo bude také oteplenie znamenať?

Posun vegetačných pásiem o tisíc metrov nadmorskej výšky. To, čo bolo v minulosti v nadmorskej výške 100 metrov, bude na konci storočia v nadmorskej výške 1 100 metrov. Navýšia sa aj požiadavky na zavlaženie, lebo sa zvýši potenciálny výpar. Preto budeme často čeliť epizódam sucha. Na druhej strane, ak bude o 6 stupňov Celzia teplejšie, v atmosfére bude viac vodnej pary, asi o 25 percent. Tá sa riadi teplotou povrchov oceánu. A oceán sa nebude zohrievať tak rýchlo ako pevnina.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická kríza

Rozhovory

Slovensko, Svet, Veda

Teraz najčítanejšie