Denník N

Čas ruských disidentov

Iľja Jašin, blízky spolupracovník zavraždeného Borisa Nemcova. Foto N - Mirek Tóda
Iľja Jašin, blízky spolupracovník zavraždeného Borisa Nemcova. Foto N – Mirek Tóda

Ak už roky pred vojnou boli v Rusku likvidácie kritikov, disidentov a masívne zatýkania protestujúcich, tak čo iné možno očakávať dnes, keď je spochybňovanie vojny vyhlásené za porušenie zákona.

Autor je publicista

Ruské vojnové ťaženie proti Ukrajine prinieslo vytriezvenie z pohodlia či akejsi samozrejmosti mieru a slobody v 21. storočí. Zo dňa na deň sme sa ocitli zoči-voči novému ohrozeniu celej Európy. Nie je to nadnesené či prehnané tvrdenie, napokon svedčí o tom aj opakované konštatovanie, že Ukrajina bojuje aj za nás, za celú Európu.

Uprostred tejto novej situácie je potrebné pozorne si všímať aj osudy ruských disidentov a všetkých kritikov týchto zločinov, resp. kritikov režimu, ktorý ich pácha. Lebo oni dvíhajú svoj hlas spolu s nami a za nás všetkých. S vedomím, že riskujú svoj život. Tak ako ho svojho času riskovala Anna Politkovská a spolu s ňou mnohí ďalší kritici Putinovho autoritárstva.

Likvidácia oponentov má v Rusku dlhú „tradíciu“. Od roku 1917, t. j. od Leninovho nástupu k moci a nastolenia diktatúry, si Nikolaj Berďajev pripravoval texty prednášok, v ktorých vyzdvihoval tému slobody v Dostojevského chápaní človeka. Sloboda človeka je u Dostojevského slobodou tvoriť. Dostojevského človek sa slobodne rozhoduje, či bude konať, tvoriť dobro alebo, naopak, zlo. V zime 1920/1921 Berďajev dával tieto prednášky v Slobodnej filozofickej spoločnosti. Leninova cenzúra najprv zakázala a zhabala Berďajevovo dielo De profundis. Zakrátko ho Lenin poslal do vyhnanstva.

V dôsledku Leninovej a potom Stalinovej diktatúry a gulagov sa do ruskej literatúry vrátila téma zla a celkovo téma etiky. Zlo tu už nie je vyjadrované primárne metafyzickými pojmami, ale predovšetkým pripomínaním dejinných udalostí a bolestivých skúseností. Do ruského myšlienkového sveta tak vstúpila téma nezavineného utrpenia omnoho skôr, než ju v západnom myslení po skúsenosti Osvienčimu predložil a rozpracoval teológ Johann Baptist Metz.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie