Denník N

Onkológ Mego ocenený prezidentkou: Vo výskume a liečbe nádorov semenníkov sa približujeme svetovej úrovni

Onkológ Michal Mego. Foto – TASR
Onkológ Michal Mego. Foto – TASR

Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila Michalovi Megovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti vedy, najmä v oblasti onkológie.

Denník N sa rozprával so špičkovým slovenským onkológom Michalom Megom o výskume a liečbe rakoviny.

V rozhovore hovorí, že z chemoterapie sa neprávom robí strašiak a alternatívne metódy liečby rakoviny nefungujú, inak by boli súčasťou konvenčnej medicíny.

Podľa neho sa na Slovensku pozeráme na vedu stále ako na „veľkopanskú zábavku“. Vyspelý svet prepojil vedu s klinikou a v niektorých západných krajinách sa platba za hospitalizáciu pacienta odvíja od počtu publikácií na lôžko v danej nemocnici, vraví Mego. Podľa onkológa sa v našej krajine výskum skôr trpí. „Neexistuje nič, čo by nemocnice nútilo, aby na svojich pracoviskách podporovali vedu a výskum.“

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • ako je to s dostupnosťou liekov pre onkologických pacientov na Slovensku;
  • či možno probiotikami znížiť riziko hnačky pri podávaní chemoterapie a čo cirkulujúce nádorové bunky v krvi hovoria o prognóze onkologického pacienta;
  • ako ľuďom citlivo povedať, že majú onkologické ochorenie;
  • prečo sa na Slovensku robí minimum akademických klinických štúdií.

Podľa údajov spred pandémie je Slovensko na prvom mieste v rebríčku krajín EÚ v počte úmrtí na onkologické ochorenia na 100-tisíc obyvateľov. Z krajín OECD sme na prvom mieste v úmrtnosti na karcinóm hrubého čreva a konečníka. Prečo tak zaostávame?

Posledné reálne dáta máme ešte z roku 2012. Všetko ostatné sú len predikcie. Ale faktom je, že v tomto regióne – kam patrí aj Slovensko – je výskyt gastrointestinálnych nádorov, teda pankreasu a hrubého čreva, vysoký. Jedno z hlavných vysvetlení, ktoré sa na tom podieľa, je zloženie stravy. Konzumujeme veľa údenín a vyprážaných jedál. Čiastočne má vplyv aj vysoká spotreba alkoholu a fajčenie.

Od roku 2019 funguje na Slovensku skríning kolorektálneho karcinómu, napriek tomu sa Slováci bezplatnému vyšetreniu vyhýbajú a absolvuje ho len tretina pozvaných poistencov ročne. Nie sme zvyknutí starať sa o vlastné zdravie?

Je to možné. Čo sa týka skríningov, existujú dva typy. Vy ste spomenuli ten populačný. Naň sa pozývajú zdraví ľudia, či už poisťovňami, alebo obvodnými lekármi. Okrem populačného existuje aj oportúnny skríning, že pacient ide lekárovi z nejakého dôvodu a v rámci kontroly dostane ponuku na toto vyšetrenie. Okolo 30 percent ľudí je ochotných participovať na oportúnnom skríningu.

Účasť na populačnom skríningu je relatívne nízka, treba však spomenúť, že prišiel covid, ktorým sa všetko narušilo. Ak by sa oba typy skríningov dali dokopy, blížime sa k 50 percentám. To nie je až také zlé, hoci by sme chceli ešte lepšie čísla. Potrebujeme kontinuálnu podporu zo strany štátu a partnerských inštitúcií.

Vieme vyčísliť, koľko prípadov rakoviny zachytia preventívne prehliadky?

Randomizované štúdie z troch hlavných diagnóz – kolorektálny karcinóm, karcinóm prsníka a karcinóm krčka maternice – ukazujú, že skríning výrazne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Rozhovory

Slovensko, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie