Denník N

Prečo sú Japonsko a Nemecko pripravené znova bojovať

Vojaci nemeckej armády na cvičení. Podľa komisárky pre ozbrojené sily vojakom niekedy chýba aj základné vybavenie ako spodná bielizeň. Foto - Facebook Bundeswehru
Vojaci nemeckej armády na cvičení. Podľa komisárky pre ozbrojené sily vojakom niekedy chýba aj základné vybavenie ako spodná bielizeň. Foto – Facebook Bundeswehru

Nie je to len vojna na Ukrajine. Na rozdiel od minulosti sú dnes hnacie sily snáh o silnejšiu obranu iné, a to z rozumnejších dôvodov.

Autor je americko-holandský novinár a spisovateľ

Keď nemecký kancelár Olaf Scholz koncom apríla cestoval do Ázie, obišiel Čínu, najväčšieho ázijského obchodného partnera Nemecka. Z dobrého dôvodu dal prednosť Japonsku. Dve bývalé mocnosti Osi sa zameriavajú na užšiu vojenskú spoluprácu, ktorú podnietili obavy z expanzie Číny vo východnej Ázii a z ruskej invázie na Ukrajinu. Nemecko minulý rok poslalo do Japonska fregatu na spoločné námorné cvičenia. Obe krajiny sa zároveň zaviazali zvýšiť svoje výdavky na obranu.

Už aj holubice

Nie je to tak dávno, čo by takýto vývoj udalostí znepokojil mnohých ľudí, v neposlednom rade v samotnom Nemecku a Japonsku, v krajinách stále prenasledovaných trpkými spomienkami na ich militaristickú minulosť. Skutočnosť, že odpor bol oveľa miernejší než v minulosti, je dobrým znamením – a má veľa spoločného s tým, kto presne riadi tento významný posun.

Nemecko a Japonsko vyšli zo svojich katastrofálnych vojnových porážok so silnými pacifistickými sklonmi. Väčšina Japoncov bola spokojná s ústavou nadiktovanou Američanmi, ktorá zakazovala používanie ozbrojených síl. (Vytvorenie takzvaných japonských síl sebaobrany v roku 1954 nebolo striktne v súlade s ústavou, ale aj v USA ho považovali za nevyhnutnosť.) Nemci sa radšej považovali za národ mierumilovných výrobcov automobilov a obchodníkov, pričom vojenskú činnosť prenechávali iným.

Na rozdiel od svojho predchodcu Šinzóa Abeho, ktorý už roky volá po revízii japonskej ústavy, súčasný japonský premiér Fumio Kišida nepatrí k jastrabiemu krídlu svojej Liberálno-demokratickej strany. Nie je jedným z tých nacionalistov, ktorí považujú japonský ústavný pacifizmus za urážku spôsobenú zahraničnými okupantmi, prípadne ktorí chcú, aby sa japonskí školáci cítili hrdí na japonskú „oslobodzovaciu vojnu“ v Ázii. V porovnaní s Abem je skutočne holubicou.

Ešte výnimočnejší je nový postoj Kazua Šiiu, vodcu Japonskej komunistickej strany, ktorá obsadila v 465-člennom parlamente desať kresiel. Oficiálne jeho strana tvrdí, že sily sebaobrany sú protiústavné a mali by byť zrušené. Minulý mesiac však vyhlásil, že tí istí vojaci by mali byť nasadení, ak by bola ohrozená suverenita Japonska.

Toto nie je studená vojna

Podobne aj v Nemecku neochotného Scholza podnecovali k tomu, aby poslal na Ukrajinu ťažké zbrane, nielen opoziční konzervatívci, ale aj jeho koaliční partneri zo Strany zelených.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie