Cudziemu človeku daroval obličku: Úžasný zážitok, ktorý ma napĺňa, ale svätca zo mňa nerobí

Americký psychológ Vlad Chituc (32) daroval predminulý týždeň obličku cudzej príjemkyni. Pre Denník N celý proces priblížil a vysvetlil, prečo sa na čin odhodlal.

Vedec hovorí, že o svojom rozhodnutí nemal žiadne pochybnosti. „Je to šialené, ale v mojom živote mi nenapadá nič podobné, kde by bolo tak úplne jasné, že moje správanie má taký pozitívny vplyv na život iného človeka.“

Chituc pôsobí na Yalovej univerzite, kde si robí doktorát. Zaoberá sa najmä etikou, morálnou psychológiou či kognitívnymi vedami.

Hovorí, že by prospelo, keby sa o dobrých skutkoch nehovorilo ako o niečom neobyčajnom a posvätnom. „Bežne sa to vníma tak, akoby na človeku bolo niečo neobvyklé, ak spraví čin, ktorý inému zachráni život. Ak o takých ľuďoch budeme hovoriť ako o svätcoch, potom si ostatní povedia, že sa nemôžu správať ako oni, lebo oni sú len obyčajní ľudia. (…) Ak by viac ľudí videlo, že darcovia orgánov sú normálni ľudia, možno by ich pribudlo.“

Darcovstvo orgánu cudziemu človeku nie je na Slovensku možné. Denník N oslovil aj lekára Daniela Kubu, riaditeľa Národnej transplantačnej organizácie, aby darcovstvo obličky zasadil do nášho kontextu. „Kvalita života pacienta na dialýze sa vôbec nedá porovnať s kvalitou života po transplantácii, ktorá je oveľa vyššia,“ vraví lekár v rozhovore.

Prečo ste sa rozhodli pre darcovstvo obličky?

Už si nepamätám, kde skrsol ten nápad. Spomínam si, že v minulosti som čítal napríklad Strangers Drowning (kniha o tom, ako sa ľudia plne oddajú pomoci druhým – pozn. red.) od Larissy MacFarquharovej. Dôvody, prečo darovať orgán, sú celkom presvedčivé. V Spojených štátoch je okolo 100-tisíc ľudí, ktorí sú na čakacej listine na obličku. Denne zomrie 12 z nich. Obličiek od mŕtvych darcov nie je ani zďaleka dostatok. Po obličkách od živých darcov je preto obrovský dopyt.

Pred piatimi rokmi vydal Dylan Matthews pre Vox článok, kde opísal vlastnú skúsenosť s darcovstvom obličky. Vysvetľuje v ňom, prečo by to mali spraviť aj iní. Pamätám si, ako som si hovoril, že darcovstvo obličky neznie vôbec zložito a ide o vec, ktorú by som mohol zvládnuť.

Robím si doktorát na Yalovej univerzite. Skúmam najmä morálne témy, no aj iné veci. Mám veľa práce, musím napísať dizertačnú prácu, ale mojou výhodou je, že som veľmi flexibilný. Ak sa pozriem do svojej akademickej budúcnosti, myslím si, že teraz som v období, keď som najflexibilnejší. Prijali ma na jar v roku 2020. Keďže prišla pandémia, rozhodnutie o darcovstve som musel odložiť až na obdobie, kým budem zaočkovaný. Takže s celým procesom som začal na jar minulého roka.

Aké etické princípy boli v pozadí vášho presvedčenia darovať obličku? Išlo o náboženské či iné dôvody?

Nie som veriaci. Zastávam názor, ktorý je trochu kontroverzný, že etické princípy ľudí nemotivujú, aby im viac záležalo na iných.