Peter Osuský: Keby platilo to, čo tvrdí Putin o Ukrajine, tak Slovensko je nacistická krajina, priam malá tretia ríša
Predstava, že sa môžem vyhovoriť na to, ako sa cítim ohrozený niekým, kto ma nikdy v histórii nenapadol, kým ja som už stihol napadnúť kadekoho, je bizarná. To už sa môže Slovensko báť Islandu, veď ktovie, čo nám raz vyvedú potomkovia Vikingov. Chápete, aká je to hlúposť? To je fakt postoj hodný tých, čo im žerú seno aj s navijakom, tvrdí poslanec SaS.
V rozhovore sa okrem iného dočítate
- prečo neľutuje svoj výrok o tom, že Srbi si bombardovanie zaslúžili,
- či si teraz bombardovanie zaslúžia aj Rusi,
- čo si myslí o tých, ktorí hovoria, že Západ ohrozoval Rusko,
- ako vníma sprevádzanie Geissovcov a ignorovanie prejavu Zelenského Sulíkom,
- či bolo správne dať facku provokatérovi Vaskému.
Ako sa vám žije s nálepkou vojnového štváča?
Celkom dobre, hoci ma neteší, že veci, ktoré som hovoril už pred rokmi, sa potvrdzujú. To, že Putin je jasné nebezpečenstvo, som hovoril pred 14 rokmi. Následne som však bol kategóriou ľudí ako Ľuboš Blaha a jemu podobní opečiatkovaný ako rusofób a vojnový štváč.
Dnes môžem iba so smútkom skonštatovať – ja som vám to o Putinovi hovoril. Dokonca celá strana OKS, v ktorej som kedysi s kamarátmi pôsobil, by si mohla dať na náhrobný kameň vytesať niečo v duchu „my sme vám to hovorili“ o mnohom, čo sa, žiaľ, naplnilo.
Späť k Putinovi – že je to agresívny a životu nebezpečný „kágebák“, bolo jasné najneskôr od chvíle, keď sa „uviedol“ v Abcházsku a v Osetsku. Neviem, na čo svet ešte čakal. Komu ešte nebolo jasné, že bude ukrajovať z území iných krajín? Smutným faktom ostáva, že vtedy som bol pre svoje postoje k nemu osamelým vojnovým štváčom.
Nemajú vás za vojnového štváča skôr za vaše hlasovanie za prelety lietadiel NATO ponad Slovensko v roku 1999, keď sa bombardovalo Srbsko?
Áno, aj to je dôvod. Lenže ľudí, ktorí hovoria o agresii proti Srbsku, som nikdy nepočul hovoriť o 13-tisíc zabitých ľuďoch v Sarajeve. V „Aleji ostreľovačov“ ich strieľali ako zajace. Nikdy nehovoria o matkách, ktoré šli klusom kúpiť potraviny, pričom ich využívali ako živé terče. A nerobili to Marťania ani Ekvádorčania, ale Srbi.
O Srebrenici je škoda hovoriť. Lenže Ratko Mladić nebol Indonézan ani Tanzánec. Bol to Srb. Masaker v Račaku tiež nepáchali Andorčania ani Portugalci, ale Srbi. Toto vám však kritici bombardovania nepovedia. Zamlčujú, že Milošević chcel Veľké Srbsko bez ohľadu na obete.
Priatelia v Slovinsku mi ukazovali križovatku, na ktorú dopadali prvé bomby v čase, keď sa Slovinsko rozhodlo osamostatniť. A bol som aj v zničenom Dubrovníku. Z kopca nad ním tiež nestrieľali Švédi či Islanďania, ale práve Srbi.
Bolo by preto dobré, aby sa vlastenci, ktorí plačú nad mojimi „preletmi“, zamysleli nad tým, čo im predchádzalo. Lebo ak mienia veci vnímať takto, rovno môžu začať Červenej armáde vyčítať, že v roku 1945 svojím delostrelectvom rozstrieľala Berlín. Veď aj v berlínskych domoch predsa žili a hynuli ženy a deti.
V parlamente ste povedali, že „toľko k chudákom Srbom, ktorí ako holubice boli bombardovaní mojou vinou – neboli mojou vinou, zaslúžili si to“. Tým ste vlastne povedali, že si to zaslúžili aj civilisti. To vám uletelo, alebo šlo o premyslený výrok?
Keď
