Denník N

Mindfulness nie je o pocite. O nekonečnom šťastí už vôbec nie, hovorí psychologička z Oxfordu

Foto - Braedon McLeod/Unsplash
Foto – Braedon McLeod/Unsplash

„Ľudia si často myslia, že pri mindfulness cvičení majú cítiť pokoj, že stačí zavrieť oči a budú sa cítiť blažene. V skutočnosti je však mindfulness o tom, že si uvedomujete čokoľvek, čo sa vo vašej mysli a vo vašom tele deje – niekedy aj nepríjemné myšlienky, smútok, hnev a strach -, a skúsite sa na ne pozrieť otvorene, zvedavo, vľúdne,“ hovorí Ruth Baerová, klinická psychologička a odborníčka na mindfulness z Oxfordskej univerzity.

V rozhovore sa okrem iného dočítate: 

  • aký moment ju presvedčil o tom, že má mindfulness miesto v akademickom výskume;
  • čo vlastne mindfulness je – schopnosť, osobnostná črta či dočasný stav;
  • prečo je bežné, že pri mindfulness cvičení cítime aj negatívne emócie;
  • ako začať s mindfulness tak, aby sme si neublížili a nesklamali vlastné očakávania;
  • ako na mindfulness napríklad pri umývaní riadu.

Hneď na úvod sa priznám k niečomu, za čo sa teraz pred vami trochu hanbím: až donedávna som si pri slove mindfulness predstavila iba niečo na pomedzí sveta sebarozvoja a tradícií východných kultúr. Iba keď som narazila na vás, zistila som, že sa téme venujú aj výskumníci na najlepších univerzitách na svete. Ako často sa vám stáva, že musíte ľuďom vysvetľovať, že nie ste žiadna koučka, ale v skutočnosti sa venujete skutočnej vede na katedre psychológie? 

Mám pocit, že dnes už ľudia celkom chápu, že mindfulness je serióznym predmetom výskumu a že sa okrem tréningu schopností dá využiť aj v klinickom prostredí. Ale neviem, možno je to tým, že žijem v akejsi bubline.

Musím sa však priznať, že keď som sa ako akademička začínala mindfulness venovať, sama som sa bála, čo si moji kolegovia pomyslia.

Vo vašej knihe Practicing Happiness som sa dočítala, že predtým, než ste mindfulness začali v 90. rokoch vedecky skúmať, ste aj vy sama boli pomerne skeptická. Prečo?

V pracovnom aj súkromnom živote som sa veľmi opierala o vedu a zároveň som o mindfulness vôbec nič nevedela. Pamätám si, že keď som sa o nej dopočula po prvý raz, okamžite mi napadlo: to znie príliš budhisticky, nábožensky. Nedokázala som si predstaviť, aké miesto by si mohla mindfulness nájsť v kognitívno-behaviorálnej psychologickej liečbe, ktorá sa opiera o vedecké dôkazy.

Kedy teda pre vás nastal moment, keď ste si uvedomili, že v nej mindfulness to miesto má? 

Bolo to v období, keď som ešte žila v Spojených štátoch a na Kentuckej univerzite som viedla doktorských študentov, ktorí sa chceli stať klinickými psychológmi. Celý ich tréning bol založený na vedeckých dôkazoch; učili sme ich, ako pristupovať k ľuďom s rôznymi psychickými problémami.

Vtedy sa objavila otázka, ako pomôcť ľuďom, ktorí trpia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie