Denník N

O členstve kedysi hovoril aj Putin. Ako a prečo rástlo NATO – klub, z ktorého sa neodchádza

Najnovšími členmi NATO by sa mali stať Fínsko a Švédsko. Foto - TASR/AP
Najnovšími členmi NATO by sa mali stať Fínsko a Švédsko. Foto – TASR/AP

Do NATO by najnovšie mali vstúpiť Fínsko a Švédsko. Pozrime sa, ako NATO rástlo a prečo je kľúčové mať medzi členmi aj tých, ktorí nevyzerajú ako nevyhnutní: Turecko, Grécko, Nórsko, Dánsko a Island.

NATO je o osem rokov staršie než Európska únia (vtedy pod názvom Európske hospodárske spoločenstvo). Ich členská základňa sa čiastočne prekrýva, pokiaľ ide o „tvrdé integračné jadro“ – teda zakladateľov EHS Francúzsko, Taliansko a krajiny Beneluxu.

Zároveň sa však líšia: medzi zakladateľmi NATO nemohlo byť Nemecko, naopak, boli tam dve mimoeurópske krajiny a tri štáty, ktoré sa dajú označiť za vyslovene severoatlantické.

Zakladajúci členovia NATO (1949)

Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Island, Taliansko, Kanada, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty.

Do vojenského zoskupenia vzniknutého v počiatkoch studenej vojny sa na rozdiel od európskej integrácie od počiatku zapojili Briti a zásadné bolo získať na palubu Nórsko, Dánsko a Island.

Vďaka nim a ich geografickej polohe mohla Aliancia, ktorej zmyslom bolo brániť západné krajiny a zadržiavať Sovietsky zväz v expanzii a útokoch, účinne kontrolovať významnú časť severného Atlantiku a Severného ľadového oceánu vrátane Barentsovho, Nórskeho, Grónskeho, Severného a čiastočne Baltského mora a zodpovedajúci vzdušný priestor.

Na sever od Sibíri – cez severný pól – sa potom rozprestiera ešte Kanada a USA.

Zvláštnym prípadom bolo z geografického hľadiska takisto dôležité Portugalsko so svojimi Azorskými ostrovmi v Atlantiku. Krajine vtedy vládol diktátor Salazar.

Zjednocujúcim prvkom obrany proti moskovskému impériu však bol antikomunizmus, a preto išla nedemokratická povaha portugalského režimu vo veci členstva v Aliancii bokom. Členstvo Španielska však už bolo väčším problémom, jeho čas preto nastal až po smrti diktátora Franca a demokratizácii kráľovstva.

NATO je klub, z ktorého sa neodchádza: kto vstúpi, už zostáva. O pokračovanie členstva nepožiadali iba tri krajiny, ktoré vznikli neskôr, presnejšie povedané, získali nezávislosť od členskej krajiny – Cyprus v roku 1960, Alžírsko v roku 1962 a Malta v roku 1964.

Členmi by chceli zostať, ako vyhlasujú, dokonca aj niektorí tradiční separatisti, pokiaľ by s odtrhnutím uspeli – a to Katalánsko a Škótsko.

A členstvo svojej krajiny si dokázal predstaviť – akokoľvek bizarne to už dlho znie – aj Vladimir Putin. „Prečo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie