Denník N

Aj Haalandovi pomohol „Breddefotball“. Nová nórska generácia je radikálne iná ako predošlé

Erling Haaland. Foto - TASR/NTB via AP
Erling Haaland. Foto – TASR/NTB via AP

Pred troma rokmi ho poznali iba futbaloví fanatici, teraz patrí k najlepším hráčom sveta. Tento týždeň oznámili prestup nórskeho útočníka Erlinga Brauta Haalanda z Borussie Dortmund do Manchestru City a končí sa tak transferová sága, ktorá trvala niekoľko mesiacov.

O Haalanda sa podľa médií zaujímali všetci giganti a predpokladá sa, že v budúcnosti by mohol byť vážnym kandidátom na zisk Zlatej lopty.

21-ročný talent pritom vyrástol v malej futbalovej krajine. Päťmiliónové Nórsko sa na vrcholový turnaj neprebojovalo od roku 2000, keď na Eure vypadlo už v skupinovej fáze.

Nekvalifikovalo sa ani na najbližší svetový šampionát do Kataru. Napriek takmer štvrťstoročiu bez turnaja je však Nórsko krajinou, ktorá disponuje jednou z najkvalitnejších generácií hráčov v Európe.

Nie je to len o Haalandovi. Futbalisti ako on sú vlastne extrémnym príkladom. Nemôžu byť len výsledkom systematickej práce s mládežou ani rozvoja futbalu v danej krajine. Haaland je anomáliou, hráčom, ktorého má krajina ako Nórsko možno raz za 50 rokov.

Nórsko ich však má momentálne viac. K Haalandovi sa pridáva napríklad aj Martin Ødegaard, záložník Arsenalu, ktorý sa v 22 rokoch stal kapitánom reprezentácie.

Viacerí Nóri pôsobia v špičkových európskych ligách: Kristoffer Ajer v Brentforde, Mathias Norman v Norwich City, Sander Berge v Sheffielde United, Alexander Sørloth v Reale Sociedad (na hosťovaní z RB Lipsko) či Jens Petter Hauge v Eintrachte Frankfurt (na hosťovaní z AC Miláno).

Tento tím teraz prirovnávajú k súčasnej belgickej „zlatej generácii“, ktorá zlato nikdy nezískala, ale tiež má veľký počet skvelých individualít.

„Breddefotball“

Nórsky futbal sa postupne začal meniť a v priebehu 22 rokov od posledného Eura je úplne odlišný. V telefonickom rozhovore mi to potvrdil aj Jarl André Storbæk, ktorý na poste pravého obrancu odohral za Nórsko 17 zápasov. „Dnes už hráme po zemi,“ smial sa.

Storbæk strávil záver kariéry v Strømsgodsete, ktorého najväčšou hviezdou bol vtedy ešte len tínedžer Ødegaard. Už vtedy vedel, že z jeho mladého spoluhráča bude futbalista svetovej úrovne.

Ødegaard bol ďalším extrémnym príkladom a z dnešnej generácie nórskych supertalentov sa objavil ako prvý. Vtedy ešte nikto netušil, koľko výborných mladých hráčov čaká na prechod do seniorských kategórií. Nórsko, krajina, ktorá sa vždy spoliehala na pracovitých hráčov a defenzívne organizovaný systém, zrazu produkuje úplne rozdielnych futbalistov.

A to až do takej miery, že majú veľa skvelých technických hráčov, ktorí by mohli hrať napríklad ako „desiatky“, ale defenzívnejšie ladení záložníci už chýbajú. K technikom ako Ødegaard či Hauge chýbajú fyzické typy hráčov z minulosti ako John Arne Riise či Morten Gamst Pedersen.

Nóri si uvedomujú, že so zlatou generáciou mali aj šťastie. Dnes vytvorili systém, aby kvalitných hráčov produkovali na pravidelnej báze. Storbæk rozpráva, ako sa jeden z mnohých bývalých futbalistov stal súčasťou projektu tamojšieho futbalového zväzu. Ten vytvoril systém koordinátorov mládeže, ktorých poslal do jednotlivých klubov. Pomáhajú tam mladým talentom, a to po hernej či psychologickej stránke.

V Nórsku sa navyše snažia o to, aby mali mladíci čo najjednoduchší prechod do mužských kategórií. Umožňuje to tzv. „Breddefotball“, oficiálne amatérsky systém súťaží, ktorý je však na vysokej úrovni. V týchto zápasoch hrajú 14- či 15-roční chlapci proti veteránom: hráčom vo veku okolo 38 rokov, ktorí majú za sebou dlhé sezóny v prvej či druhej lige. V takýchto zápasoch získaval skúsenosti aj napríklad Haaland.

Risk a bezpečnosť

Nórsko buduje generáciu, od ktorej sa očakáva, že dlhoročné čakanie na účasť na turnaji čoskoro prelomí. Zároveň je však odlišnou ako všetky tie predošlé.

Nóri dnes hrajú technický futbal s vysokým pressingom a rýchlymi kombináciami. Umožnila to väčšia hráčska kvalita, množstvo mladých hráčov v popredných ligách aj zmena celkovej filozofie tamojšieho futbalu.

Nóri si práve teraz vytvárajú úplne novú futbalovú identitu. Prítomnosť hráčov ako Haaland a Ødegaard prináša väčšie ambície a myšlienku, že Nórsko môže uspieť ofenzívnou hrou.

To je obrovský rozdiel v porovnaní so slávnym tímom z deväťdesiatych rokov, ktorý sa dokonca dostal na druhú priečku v rebríčku FIFA. Pod vedením trénera Egila Olsena sa na MS 1998 prebojoval do osemfinále po tom, ako v skupine porazil Brazíliu.

Nórov vnímali experti ako tím, ktorý sa presadzoval najmä fyzickou silou. Na Eure 2000 strelil v troch zápasoch len jeden gól, a to pri víťazstve 1:0 nad Španielskom. Priamo z výkopu brankára ho dal hlavičkou útočník Steffen Iversen. Gól Iversena bol symbolom éry, na ktorú dodnes spomína na Nórsko ako úspešnú. Úspech prišiel vďaka jednoduchému a priamočiaremu futbalu.

Tréner Olsen preferoval formáciu 4-5-1, ktorú v deväťdesiatych rokoch väčšinou vnímali ako príliš defenzívnu. Keď sa v roku 2009 na lavičku Nórska vrátil, časť novinárov ho kritizovala ako staromódneho.

„Vo futbale je všetko o vzťahu medzi riskantným a útočným pohybom vpred na jednej strane a bezpečnosťou a držaním lopty na druhej strane. Celé to je o hľadaní správnej rovnováhy. Táto rovnováha je kľúčom k úspechu. Názor, že sú iba dva spôsoby hrania futbalu – držanie lopty alebo priamočiary futbal –, je naivným zjednodušením,“ vysvetľoval novinárom.

Definitíva neexistuje

Jednoduchý futbal mal pôvod v dlhoročnej tradícii. Charles Reep, veliteľ britského kráľovského letectva, sa po druhej svetovej vojne snažil do futbalu priniesť analýzu. Keď sledoval zápas Swindonu Town, napočítal počas neho až 280 pokusov o útočnú akciu. Swindon však strelil iba dva góly. To znamenalo viac ako 99-percentnú neúspešnosť. Reep uvažoval, že ak by sa tím zlepšil iba o 0,7 percenta, strelil by o gól viac.

Reep potom skúmal zápasy ďalších anglických tímov a dospel k záveru, že futbal založený na držaní lopty je v skutočnosti kontraproduktívny. Podľa neho po akciách, ktoré pozostávali z viac ako troch prihrávok, padali iba dva z deviatich gólov.

Reep začal preto obhajovať priamočiary štýl. Jeho závery do veľkej miery ovplyvnili, ako sa anglický futbal vyvíjal v ďalších dekádach. Na začiatku deväťdesiatych rokov sa pre podobný štýl rozhodol aj Olsen. Nórsko vďaka nemu priviedol k historickým úspechom, preto mu ho fanúšikovia aj dlho odpúšťali.

Nóri používali jednoduché triky. Posielali dlhé pasy tesne za súperovu obranu, kam sa mali tlačiť zakončujúci hráči. Osamotený útočník v systéme 4-5-1 sa pohyboval až na úrovni krajného obrancu: zámerom bolo, aby sa dostal do hlavičkového súboja práve s ním, lebo bol jednoducho väčšinou nižší ako stopéri. Ako povedal záložník Øyvind Leonhardsen, Nóri chceli byť „najlepší bez lopty“.

„Vo futbale nikdy neexistuje definitívna odpoveď, ale môžeme hovoriť prinajmenšom o efektivite,“ rozprával tréner Olsen novinárovi Jonathanovi Wilsonovi v knihe Inverting The Pyramid (Obrátenie pyramídy).

„Môžeme to merať napríklad tým, koľko prihrávok sme poslali smerom dopredu. Nórsko ich zvyčajne malo počas zápasu 60 až 65 percent. Podľa mňa je to najefektívnejší spôsob hrania futbalu, možno keby to percento bolo ešte o niečo vyššie. Keď sme na MS 1998 porazili Brazíliu, mali sme 65 percent prihrávok smerom dopredu, zatiaľ čo oni 35 percent. Vtedy som povedal, že ak by oni poslali 65 percent prihrávok smerom dopredu, nemali by sme žiadnu šancu.“

[Behajte lepšie vďaka knihe Od antilopy po Zátopka. Encyklopédia behu pre začiatočníkov aj pokročilých od bežca, fotografa a novinára v jednej osobe Petra Kováča.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Futbal

Ofsajd

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie