Denník N

Logo Newsfilter Denníka NNewsfilter: Čo je to za prenasledovanie opozície, keď pustili Kaliňáka

Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák. Foto - TASR
Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák. Foto – TASR

1. Keby bol Kaliňák disident, trčal by v base. 2. Ďalší prieskum priniesol nové sklamanie. 3. Vláda bude mať čo kompenzovať.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Neodkladajte svoje sny a začnite podnikať. Tatra banka vám dá podnikateľský účet na rok bez poplatku


Správy vybral a komentoval Juraj Javorský.

1. Keby bol Kaliňák disident, trčal by v base

Len čo prepustili Roberta Kaliňáka v piatok dopoludnia z väzby, začal ako obohratá platňa spievať novinárom všetky aktuálne hity strany Smer. Že tu ide o sprisahanie proti opozícii, o stalinistický výkon práva, je to proti demokracii aj proti európskym hodnotám, obvinenia sú absurdné a každý vie, že dôvody uväznenia sú úplne iné, než stojí v spise.

Platňa sa zasekla až pri novinárskej otázke, čo on na to, že za jeho prepustenie hlasoval aj sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment. Ten Juraj Kliment, ktorého dáva Robert Fico lynčovať na každej druhej tlačovke Smeru ako symbol bezprávia.

Kaliňák, inak známy pohotovými odpoveďami, tentoraz váhal. Až po chvíli sa zmohol na stručnú odpoveď, že on osobne na Klimenta neútočil. Evidentne mu vtedy došlo, že z tej otázky trčí taký obrovský rozpor medzi skutočnosťou a jeho rečami o sprisahaní, že je lepšie mlčať.

Veď aké je to sprisahanie proti nemu, keď ho práve pustili z väzby a on môže slobodne stáť pred novinármi a hovoriť teórie o sprisahaní? Aký stalinistický výkon práva, keď je nažive, nie je v gulagu a najhoršie, čo zažil, boli tri dni bez sprchy?

Žiadny disident nikdy nemohol v televízii hovoriť, že je disident. Žiadny whistleblower nebol nikdy ministrom vnútra, ktorý mohol dosadzovať svojich ľudí do úradov, zneužívať ich a potom hovoriť, že to bola politická práca.

Aj toto všetko Kaliňák, samozrejme, chápe, lenže na rozdiel od čestných ľudí sa musí tváriť, že je to inak. Ide mu o slobodu a doteraz na svoju obhajobu nepredviedol nič viac než tieto sprisahanecké reči.

O jeho skutočnej pozícii a o jeho reálnych šanciach však presvedčivejšie hovorí práve piatkové rozhodnutie Najvyššieho súdu. Súd nepovedal, že si Kaliňák nezaslúži basu. Najvyšší súd, naopak, uznal obvinenia voči Kaliňákovi za dôvodné, a to vo všetkých bodoch, ktoré sa mu kladú za vinu. Šanca, že sa zopakujú slávne fotky kraba s klepetami, je celkom slušná.


2. Ďalší prieskum priniesol nové sklamanie

V Európe sa urobil ďalší prieskum verejnej mienky, ktorého výsledky sú pre Slovensko zahanbujúce. Podľa meraní agentúry YouGov je pripisovanie viny za vojnu na Ukrajine na Slovensku poriadne vychýlené v neprospech NATO a v prospech Ruska. Pomýlenejší sú už len Gréci a Bulhari. V Bulharsku je ľudí, ktorí považujú za príčinu vojny NATO, dokonca dvakrát toľko než tých, ktorí odpovedali, že Rusko. Na Slovensku našťastie prevažuje názor, že za ruskú inváziu na Ukrajinu môže Rusko, aj keď je táto prevaha len 38 k 31.

Niežeby bol nový prieskum niečím prekvapujúci. Od vypuknutia vojny už vyšlo dosť prieskumov s podobnými výsledkami. Ukázali, že Slovensko je naspodku európskeho rebríčka aj v otázkach sankcií proti Rusku alebo finančnej či vojenskej pomoci Ukrajine. Okrem toho ľudia na Slovensku nadpriemerne velebia Putina, podceňujú hrozby Ruska a ani nie každý štvrtý muž by sa postavil do boja, keby bolo treba.

Keďže bude takýchto prieskumov ešte dosť, dajú sa ako prevencia proti depresii vypichnúť tri javy, ktoré do toho primiešajú trochu optimizmu. Prvý: takmer vo všetkých kľúčových otázkach – od zodpovednosti za vojnu až po členstvo v NATO – prevažuje medzi Slovákmi európsky názor. Tesne, ale predsa.

Druhý: vojna to nezhoršila, ale skôr zlepšila. Napríklad Putina uznávala pred vojnou polovica ľudí, teraz štvrtina. NATO považovalo za garanta bezpečnosti 54 percent ľudí, teraz už 62. Posun sa zdá malý na to, aká je cena, ale je jednoznačný.

A tretí jav: zahraničná politika Slovenska sa nerobí tak úplne podľa prieskumov verejnej mienky. Dokonca ani vtedy nie, keď bol pri moci Fico a Danko nakupoval americké stíhačky. Toto sa, samozrejme, môže zmeniť, ale k tomu je ešte ďaleko.


3. Vláda bude mať čo kompenzovať

Ak si mala koalícia robiť v piatok z niečoho ťažkú hlavu, nebolo to z Kaliňáka, ale zo správy štatistického úradu o inflácii. Zase stúpla, tentokrát už na 11,8 percenta. Naposledy bola taká vysoká pred 22 rokmi.

Toto číslo vyjadruje, o koľko sú aktuálne ceny vyššie oproti vlaňajšku. Pokiaľ ide o posun z mesiaca na mesiac, ten sa v apríli o niečo spomalil oproti marcu, ale stále je to relatívne veľké číslo: 1,5 percenta.

Zlé je, že ceny rástli pri drvivej väčšine produktov, ktoré sa týkajú domácností. V priebehu jedného mesiaca zdraželi o viac ako dve percentá potraviny ako celok, niektoré z nich ešte viac – vrátane mäsa, chleba či zeleniny. Pohonné hmoty zdraželi o 3,5 percenta. Nájomné, ktoré zohľadňuje náklady na vlastné bývanie, stúplo o 2,5 percenta.

Všetky tieto údaje potvrdzujú to, čo ekonómovia omieľajú už niekoľko týždňov: že inflácia najviac zasiahne ľudí s najnižšími príjmami. Práve oni dávajú najväčšiu časť svojich peňazí za tovary, na ktorých sa veľmi nedá šetriť.

Preto sa od vlády čaká, že keď ide kompenzovať infláciu, zamieri práve na týchto ľudí. Lenže to sa na Slovensku nedeje. Namiesto toho chystá vláda opatrenia podľa toho, ako sa zladia predstavy Matoviča a Sulíka.

Už doteraz si urobili pri príprave kompenzačného sociálneho balíčka mimoriadne zlé meno a čerstvá hádka Matoviča s Gröhlingom o to, kto bude stáť na čele štrajku učiteľov za vyššie platy, len potvrdila predstavy o ich neschopnosti. To sa bude kompenzovať ešte ťažšie ako inflácia.


Jednou vetou:

4. Ústavný súd skonštatoval porušenie práv obvineného sudcu a súčasne advokáta Davida Lindtnera, ktorý teraz zastupuje Roberta Kaliňáka aj Roberta Fica, Lindtnerova sťažnosť na Ústavný súd sa týkala jeho väzby v roku 2020.

5. Komunálne a župné voľby budú 29. októbra, píše portál tvnoviny.sk; podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára, ktorý voľby vyhlasuje, sa na tom dohodla koaličná rada, pôvodne sa hovorilo o skoršom termíne, aby voľby neboli tesne pred Sviatkom všetkých svätých.

6. Na Slovensku pribudlo sedem úmrtí na koronavírus a 251 nových prípadov, aktuálne je v nemocniciach 322 pacientov s týmto ochorením. (nczi)

7. Z Ukrajiny na Slovensko prišlo vo štvrtok 2901 ľudí, o dočasné útočisko požiadalo 219, na Ukrajinu zo Slovenska odišlo 2877 ľudí, od vypuknutia vojny na Ukrajine prekročilo slovenské hranice vyše 418-tisíc utečencov. (tasr)

8. Zuzana Čaputová podpísala stavebné zákony od vicepremiéra Štefana Holého, ktoré schválil parlament, upozornila však, že k niektorým častiam má výhrady, týkajú sa najmä informovania a účasti verejnosti.

9. ŽSR postavia novú zastávku pri sídlisku Juh vo Vranove nad Topľou.

10. Protimonopolný úrad začal posudzovať vstup českej skupiny PPF do prevádzkovateľa mýtneho systému SkyToll.


Zaujímavé články:

Minister Sulík ešte pred pár dňami verejne tvrdil toto: „Bude potrebné posilniť ropovod Adria, ktorý dnes kapacitne nestačí na to, aby Slovnaft mohol produkovať efektívne. Mimochodom, sú tam asi trikrát vyššie poplatky za prepravu ropy na kilometer, ako účtujeme my alebo Česko.“ Dnes od šéfa Slovnaftu Oszkára Világiho počujeme, že Adria nie je vôbec problém, že je tam dokonca pre Slovnaft prístupná kapacita až šesť miliónov ton ročne, čo úplne pokrýva celú potrebu.

Karel Hirman o ruskej rope (dennike.sk)

Rusi dávno nie sú chýrny národ čitateľov. Dve tretiny obyvateľov si nemôžu dovoliť kupovať knižky, štyri pätiny nechodia ani do – kedysi obľúbených, teraz chátrajúcich – knižníc. Kremeľskú diktatúru a policajný štát nastolili ľudia.

Michal Hvorecký o Rusoch (dennikn.sk)


Citát dňa:

Zatiaľ neviem o inom kandidátovi, ktorý by ma presvedčil, že by bol lepším prezidentom, ako je ona. Neviem, kto všetko bude kandidovať, ale je pre mňa prezidentkou, ktorú by som volil.

minister obrany Jaroslav Naď o Zuzane Čaputovej

Posledné slovo Braňa Bezáka:

Keď popierači pandémie začali povinnosti, ktoré im ukladal štát, prirovnávať k Židovskému kódexu, bolo to nielen fakticky nesprávne, ale predovšetkým to bola odporná urážka všetkých obetí holokaustu.

To isté platí aj o prominentoch Ficovej éry, ktorí sa aktuálne vyhlasujú za obete politickej perzekúcie.

Kaliňákovi, Ficovi a ďalším prajem dve veci. Spravodlivý proces a ešte, aby ich občas vo sne prišla pozrieť niektorá zo stoviek obetí komunistického režimu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Logo Newsfilter Denníka NNewsfilter

Hlavný newsletter Denníka N prináša každý večer komentovaný súhrn najdôležitejšieho diania. Posielame každý večer okrem soboty do 20:00.

Komentáre

Teraz najčítanejšie