Denník N

Tolstojevskij za všetko nemôže

Dlhý a tvrdý pohľad na Rusov.

Vynikajúca ukrajinská spisovateľka Oxana Zabužko vyzvala, aby sme „svojim policiam s knihami venovali poriadne dlhý a tvrdý pohľad“. Mala na mysli ruských klasikov. Terčom jej kritiky sa stali Tolstého a Dostojevského romány, ako aj Turgenevove poviedky, najmä Mumu. Vrátila sa aj k polemike Milana Kunderu s básnikom Josifom Brodským o únose Západu a o sovietskom zámere zničiť stredoeurópsku kultúru, na ktorú zmierlivo zareagoval aj Milan Šimečka.

Podobných textov od začiatku imperiálnej vojny 24. februára 2022 pribúda. Prehodnocujú sa mnohé stanoviská. Napriek obdivu k dielu a postojom Zabužkovej sa mi tentoraz jej pohľad vidí príliš jednostranný. Kam sa v jej rozbore stratili ruské ženské autorky? Zástupcovia menšín? Okrajové, lágrové, prenasledované či vyhnané spisovateľky, ktoré nestáli na strane páchateľov, ale umožnili prehovoriť obetiam? Považujem za chybu zužovať ruskú spisbu na troch slávnych bardov. Navyše, medzi raným či neskorým Dostojevským sú zásadné ideové a estetické rozdiely. Ani tyran Putin nič nezmení na tom, že Anna Kareninová patrí k najlepším románom všetkých čias.

Chápem, že Zabužko ako príslušníčka národa brutálne napadnutého susedom uvažuje s oprávneným pobúrením a skratkovito, ale bežný Rus a Ruska nie sú Dmitrij Nechľudov ani Nataša Rostovová. Turgenev chápal príbeh Mumu, v ktorom Gerasim ozaj kruto utopí psa, ako kritiku nevoľníctva a za text naňho uvalili trest. Priťažil mu aj oslavný nekrológ na Ukrajinca Gogoľa. Dostojevskij počas stalinizmu nepatril k privilegovaným klasikom, totalitní ideológovia ho označili za reakčného a dekadentného. Prečo si súčasné Rusko zamieňať so staršou fikciou? Ani Francúzov paušálne nepovažujeme za Houllebecqových sexistických mizogýnov, ani Newyorčanov za sadistické postavy z Amerického psycha, ani Nemcov za pacientov na Čarovnej hore.

Rusov teraz nepodnecujú k fanatickej nenávisti voči Západu beletristické knihy, ale predovšetkým štátna televízia a internet. Rusi dávno nie sú chýrny národ čitateľov. Dve tretiny obyvateľov si nemôžu dovoliť kupovať knižky, štyri pätiny nechodia ani do – kedysi obľúbených, teraz chátrajúcich – knižníc. Kremeľskú diktatúru a policajný štát nastolili ľudia.

Šimečka roku 1984 upozornil, že československú kultúru neničili iba Rusi, ale s vervou aj miestni spoluobčania. Dodnes zostáva Slovensko prešpikované korupciou, na jeho rozkradnutie a ničenie nepotrebujeme cudziu mocnosť, vystačíme si sami.

Zabužko novátorským písaním a silným ženským hlasom prelomila tabu, inšpirovaná vlastnými skúsenosťami aj bohatou kultúrnou i historickou tradíciou. V debute Poľný výskum ukrajinského sexu vyslovila vážne obavy o budúcnosť svojho jazyka a krajiny. „Nemáš na výber… pre to, čo je v tebe zakliate – verná mŕtvym, všetkým tým, ktorí mohli pokojne písať – po rusky, poľsky, niektorí aj nemecky – a žiť úplne iný život, ale namiesto toho sa vrhali ako drevo do uhasínajúceho ohňa ukrajinčiny.“ Plamene horia ako nikdy predtým.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Knihy

Vojna na Ukrajine

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie