Denník N

Nick Cave je životom ťažko skúšaný človek, ale nestráca zmysel pre humor

Foto - Aerofilms
Foto – Aerofilms

Dokument This Much I Know to Be True je oslavou súčasnej tvorby austrálskeho pesničkára a jeho dvorného spolupracovníka Warrena Ellisa.

Už toho v živote preskákal naozaj veľmi veľa a neustále čelí ďalším ranám osudu. Pred pár dňami mu zomrel ďalší syn – Jethro. Napriek tomu má Nick Cave úžasný zmysel pre humor. Hneď v úvode dokumentu This Much I Know to Be True hovorí o tom, že v dôsledku toho, že hudobný priemysel počas pandémie prestal fungovať, sa musel rekvalifikovať z hudobníka na keramikára. A zrazu strih, ocitáme sa v skutočnej keramickej dielni plnej pôvabných plastík a Nick nám predstavuje svojich osemnásť keramických sošiek o živote diabla.

Jeho sošky vyzerajú na prvý pohľad ako gýč, ale to všetky podobné predmety, ktoré vídame v obývačkách svojich starých rodičov. Nevieme, či si robí žarty, či ide o skutočného diabla alebo je to len životom skúšaný človek, pričom tou smutnou postavičkou s rohmi môže byť sám Nick.

Dokument či koncertný film?

Cavova séria vlastne pripomína jeho piesne. Je bohatá na nádherné verše a hlboké posolstvá spojené s otvorenými interpretáciami. V posledných rokoch je jeho tvorba úzko spojená s hudobníkom a skladateľom Warrenom Ellisom. Práve ich spolupráci je zasvätený najnovší dokument This Much I Know to Be True od režiséra Andrewa Dominika.

Oficiálna tlačová správa k tomuto filmu je trošku zavádzajúca. Hovorí, že zachytáva výnimočný kreatívny vzťah Nicka Cava a Warrena Ellisa pri práci na posledných štúdiových albumoch GhosteenCarnage. Nie je to presné. Sem tam sa objavia zábery z reálneho života, no This Much I Know to Be True je v skutočnosti výnimočný koncertný film, ktorý sa dá chápať aj ako oslava ich spoločnej tvorby.

Warren Ellis sa dostal do okruhu Nicka Cava nenápadným a postupným spôsobom. Jeho skupina Dirty Three najprv predskakovala na koncertoch The Bad Seeds, potom začal vystupovať ako ich hosť a nakoniec sa stal stálym členom. Cave vo filme s humorom hovorí, že Ellis mu z kapely vytlačil dlhoročných spolupracovníkov Micka Harveyho a Blixu Bargelda. Pod posledným albumom Carnage sú podpísaní už len Cave a Ellis. „Teraz som na rade ja, Warren už začal spievať,“ dodáva v dokumente Cave.

Cave má za sebou bohatú dráhu vrátane viacerých umeleckých zmŕtvychvstaní, ktoré ho vyviedli zo slepých uličiek a reštartovali jeho kariéru. Hral v punkových Birthday Party, potom založil The Bad Seeds, čím jeho hudba postupne prechádzala od punkovej divokosti k pesničkárskej tvorbe. V 90. rokoch zaznamenal komerčný úspech s albumom Murder Ballads, no keď v nasledujúcom desaťročí prišiel do kapely The Bad Seeds multiinštrumentalista Warren Ellis, jej hudba čoraz viac strácala kontúry, stávala sa vzdušnejšou a čoraz slobodnejšou – prvým dôkazom tohto umeleckého prerodu bol úžasný album Push The Sky Away (2013).

Po tragickej smrti 15-ročného syna Arthura sa Cavova tvorba stala ešte osobnejšou. Istým spôsobom pripomínala formu terapie, spôsob, ako sa vyrovnať so stratou. Pod albumom Ghosteen (2019) sú ešte podpísaní The Bad Seeds, ale v podstate ide o spoločné dielo Cava a Ellisa, podobne ako v prípade ich vlaňajšieho albumu Carnage (2021). Práve na piesňach z týchto dvoch posledných nahrávok je postavený aj nový filmový dokument.

Novozélandský režisér Andrew Dominik prvýkrát spolupracoval s touto dvojicu pri skvelom westerne The Assassination of Jesse James by the Coward Robert Ford (2008). Potom nakrútil silný dokument One More Time with Feeling (2016), jeden z najkrajších a zároveň najsmutnejších hudobných filmov všetkých čias, ktorý sa dotýkal Cavovho trúchlenia a vyrovnávania sa so smrťou syna.

V najnovšom spoločnom diele This Much I Know to Be True sa pokúsil vystihnúť podstatu najnovšej Cavovej tvorby. Je to koncertný film, ale vystúpenie je bez divákov v sále. Hudba sa často vynára z ticha, postupne rastie a často sa skončí v grandióznom oslobodzujúcom finále, ktoré poznáme z harlemských černošských kostolov. Efekt znásobuje trojica gospelových spevákov, sláčikové kvarteto a občas aj bubeník s gitaristom.

Piesne nemajú pevný rytmus, hudobníci sa skôr riadia rytmom srdca či prirodzeným dýchaním, kde Ellis často prevezme na seba úlohu dirigenta. Zážitok z vystúpenia je zároveň umocnený pohybujúcimi sa kamerami a nápaditou hrou svetiel.

Nový hudobný jazyk

Hudobníci z ich generácie vo svojej novej tvorbe opakujú staré formulky, no Cave s Ellisom sú oveľa ďalej. This Much I Know to Be True ukazuje, že sila ich hudby stojí na súzvuku dvoch dopĺňajúcich sa duší. Svojmu umeniu sú natoľko oddaní, že prišli s úplne novým hudobným jazykom na pomedzí pesničkárstva a modernej vážnej hudby. A to sa bavíme o dobe, ktorá sa nám snaží nahovoriť, že v hudbe už bolo všetko vymyslené a povedané.

V dokumente sa nedozvieme veľa o tom, ako vlastne prebieha proces ich tvorby. Cave sarkasticky hovorí, že ich piesne sú vlastne „štipkami z mora sračiek“, čím dáva najavo, že dvojica trávi hodiny hraním a skladaním, až kým prídu na niečo zaujímavé. Podľa neho je Warren agentom chaosu, ktorý funguje skôr ako vysielač než prijímateľ. Cave sa sťažuje, že na skúšky nemôže doniesť hotovú pieseň. Ich tvorba sa tak rodí z nuly a stojí na pokusoch a omyloch, až kým nepríde nápad, ktorý celé tápanie vynahradí. Ellis hovorí o týchto momentoch ako o meditačných, Cave ako o transcendentných.

Cave hovorí, že nerád točí filmy, ale pravdou je, že This Much I Know to Be True je už štvrtým dokumentom o jeho tvorbe za posledných niekoľko rokov. Toto médium sa stalo jedným z hlavným spôsobov, ako komunikovať s okolitým svetom. Tým ďalším je napríklad webstránka The Red Hand Files, cez ktorú komunikuje s fanúšikmi. Nad svojimi odpoveďami starostlivo premýšľa, zo speváka a básnika sa mení na filozofa, farára alebo spisovateľa a premýšľa nielen nad problémami druhých, ale aj nad sebou samým. Jeho postrehy sú tak podľa neho skôr spirituálnym cvičením a hľadaním svojho lepšieho ja.

Vo filme nakoniec padne otázka, ako by sám seba charakterizoval. Cave vysvetľuje, že našiel vnútorný pokoj a nový zmysel života v tom, že sa skôr vníma ako otec, manžel, priateľ a občan, čo robí umenie, a nie ako hudobník. Či je film This Much I Know to Be True istým zavŕšením jednej etapy jeho diela alebo sa s Ellisom pustia do ďalšieho dobrodružstva, ukáže nakoniec čas. Obaja sa toto leto vracajú k skupine The Bad Seeds, s ktorou 7. júla vystúpia na trenčianskej Pohode. Je pravdepodobné, že sa po čase vráti k svojim starým piesňam.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Filmy

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie