Nedajte sa opäť vtiahnuť do kómy, radí bieloruský spisovateľ Saša Filipenko

Tá hra sa nazýva Ad absurdum. Každý hráč musí porozprávať absurdný príbeh. Kto nevie pokračovať, vypadáva. Napríklad: do krajiny príde nemecký výrobca klobás. Jeho kvalitné výrobky zatienia štátny podnik, fabrike a jej riaditeľovi hrozí koniec. Čo s tým? Dokážme, že Nemec nespĺňa predpísané štandardy. Veď vyššia kvalita je predsa prekročenie noriem!

Dôležité pravidlo tejto hry hovorí, že príbehy musia byť pravdivé. To však v krajine, ktorá nasiakla absurdnosť do svojej DNA, nie je žiadny problém.

Ľudia teda sedia po krčmách a rozprávajú si absurdnosti o svete, v ktorom žijú. Zdá sa, že im ostáva už len cynický smiech nad vlastným marazmom. Celá krajina sa zasekla v tupej hibernácii. Môžete si vybrať medzi prázdnou existenciou v systéme, ktorý vás oberá o všetko ľudské, a protestom znamenajúcim vylúčenie či dokonca ohrozenie života.

Nachádzame sa v deji prózy bieloruského spisovateľa Sašu Filipenka Bývalý syn (E.J. Publishing, 2022, preklad Katarína Strelková). Autor dejisko svojho príbehu nepomenúva, každému je však jasné, o ktorý kút Európy ide. Jasné to bolo aj cenzorom, ktorí knihu najprv vytlačili z domácich pultov. A potom do nútenej emigrácie aj samotného Filipenka. Do hry Ad absurdum by vedel prispieť vrchovato.

Zastavený rozlet

Život šestnásťročného Franciska je v rozpuku, tak ako sa na adolescenta patrí. No zároveň začína rozoznávať mantinely, v ktorých žije. Bezstarostnosť tínedžerských liet sa trie s byrokraciou a črtajúcou sa totalitou. Je jasné, že nebude ľahké rozlúsknuť, ako so sebou naložiť.

Najprv však treba z pučiacej mladosti vyžmýkať, čo sa dá. Mladík preto uniká od drilu hry na violončele a beží na koncert. Náhly dážď však masu zábavychtivých ľudí zatlačí do podchodu metra. V panike dôjde k hromadnému nešťastiu, Francisk končí v kóme v nemocnici.

Tu by sa jeho príbeh mohol skončiť. Tušíme však, že komatózny stav je to, o čo tu v skutočnosti pôjde.