Denník N

Komentátori Čikovský a Gális: Pre koalíciu je ľahšie vymedzovať sa cez konflikt než tým, že by priniesli niečo originálne

Tomáš Gális a Konštantín Čikovský. Foto N - Tomáš Benedikovič
Tomáš Gális a Konštantín Čikovský. Foto N – Tomáš Benedikovič

Hosťami podcastu V redakcii boli komentátor Tomáš Gális a zástupca šéfredaktora Denníka N Konštantín Čikovský.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Udalosťou týždňa boli debaty okolo balíka pomoci proti zdražovaniu. Igor Matovič v piatok napísal status v znení: „Práve som sa z … dozvedel, že ak zvýšime pomoc rodinám o 1,3 miliardy eur ročne, tak im vlastne ublížime. Tvrdia, že pomoc rodinám je inflačná.“ Niet pochýb, že tými tromi bodkami myslí kolegov z Denníka E, ktorí na tento aspekt upozornili; podľa Matoviča autorom nezáleží na rodine. Tak ako to je, nezáleží nám na rodine?

Čikovský: Zdá sa mi, že Igor Matovič texty mojich kolegov pochopil veľmi správne. Jeho úlohou bolo urobiť opatrenia, ktoré by reagovali na infláciu. Teda pomôcť ľuďom s problémom, ktorý je pre nich nezvládnuteľný. Takých je tu veľa. Sú to samosprávy, dôchodcovia bývajúci vo veľkých domoch, niektoré mladé rodiny. No nie je to jedna veľká skupina.

Nie sú to iba dôchodcovia, nie sú to iba mladé rodiny, nie sú to iba rodiny s deťmi. Takto by bolo treba reagovať na infláciu, ale na to treba pracovať, mať na to dáta, treba sa sústrediť. Je to zložité a nepopulárne. Igor Matovič miesto toho urobil niečo iné, plní svoje predvolebné sľuby. To je férové, ale robí to v zlom momente. Rozdáva peniaze rodinám v takej miere, že peňazí pribudne. A keď peňazí pribudne, strácajú hodnotu – to sa nazýva inflácia. Som rád, že sme to napísali.

Trochu to vyzerá, že Igor Matovič využil diskusiu, ako pomôcť ľuďom, ktorých postihlo zdražovanie, aby si presadil časť daňovej revolúcie v podobe prísľubu 200 eur na dieťa. Za dva roky vlády súčasnej koalície viedol Igor Matovič viacero zápasov, v ktorých išiel na hranu, respektíve až za ňu. Opakujúce sa plošné testovania, ruské vakcíny Sputnik V… a zdá sa mi, že je v podobnom zápale. Čo to bude znamenať pre koalíciu a pre nás?

Gális: Každé ďalšie vystúpenie Igora Matoviča v poslednom čase vyzerá, že nad vládou – alebo minimálne nad koaličnými partnermi – zlomil palicu. No keď si spomenieme na minulosť, tak si myslím, že to vláda vydrží. Toto nie je moment na jej koniec. Keď to vydržalo doteraz, prečo by padla práve teraz?

Video: Komentátori Denníka N: Nikto v koalícii nemá záujem na jej konci
(autori: Michaela Barcíková, Dušan Mikušovič)

Rozumiem, ale hneď ako začne Igor Matovič písať osobné urazené statusy, ako sú pre novinárov „deti na príťaž“, tak mám pocit, že sa dostáva do formy, v akej ho v poslednom čase často nevídame. Možno to nepovedie k rozpadu vlády, ale nebudeme tu mať niekoľkotýždňovú napätú atmosféru?

Gális: Samozrejme. Igor Matovič máva dlhé čiary, keď ťahá jednu tému. Spomeňme si na série tlačoviek počas korony, veď vtedy bol schopný urobiť sedem tlačoviek za sedem dní. Aj túto tému bude ťahať cez statusy, tlačovky a vyhlásenia, ale neviem, prečo by mala byť teraz chvíľa, keď to prepukne do niečoho väčšieho.

Čikovský: Mali by sme vidieť aj tú krajšiu vec. Pán minister sa už trápi menej, aj my sa trápime menej, lebo už nie je premiér, ale minister financií. Jeho jazdy sú už trochu slabšie, z toho dôvodu ich trošku menej vidíme a trošku viac ich môžeme ignorovať.

Je tu na základe signálov z vládnej koalície šanca na jej rozpad alebo na vážnejšiu krízu? Alebo to prehrmí?

Čikovský: Myslím si, že tam nie je nikto, kto by mal záujem na konci vlády. Keďže majú nedostatok schopnosti vysvetliť nám, načo vládnu, tak to vysvetľujú negatívne. Hovoria nám – sme tu na to, aby tu nebol Fico. A dávajú nám to najavo vyhláseniami typu „ja zajtra môžem odísť z vlády“.

Druhá vec je, že sa v koalícii potrebujú navzájom vymedziť. A keďže sa nevedia vymedzovať tak, že by niečo až také originálne priniesli, tak je pre nich oveľa jednoduchšie vymedzovať sa cez konflikt. A my novinári máme konflikty radi. Igor Matovič a Richard Sulík sú znova v médiách, pre svoje publikum sú to bojovníci, ktorí neustupujú a hovoria stále to isté. A ten tretí do partie, ten sa dostal k moci, k ministerstvu dopravy. Ten v žiadnom prípade z vlády neodíde.

Boris Kollár vyzerá, ako by sa ho aktuálny spor ani netýkal.

Gális: To vidno už od minulého týždňa, keď sa stal obrovský koaličný prúser. Koaličná väčšina nevydala Roberta Fica súdu, aby rozhodol o tom, či má ísť do väzby alebo nie. Igor Matovič namiesto toho, aby skritizoval koaličného partnera, ktorý zablokoval jeho hlavnú protikorupčnú agendu, tak sa oboril na Sulíka.

Je Sulík bez viny? Minister obrany Jaroslav Naď povedal, že to, čo sledujeme dnes, je len pokračovanie polemiky, ktorú Richard Sulík vyvolal zbytočnými statusmi o tom, že nevydanie Fica je najväčšia politická prehra Igora Matoviča.

Gális: Nechcem im prisudzovať rovnakú vinu, nechcem hovoriť, že obe strany konfliktu by mali deeskalovať, ako sa to hovorí o Rusku a Ukrajine. Ale áno, Sulík niekedy nevyprovokovane začne konflikt. Lebo vie, že Matoviča nabudí, a ten potom ide ako buldozér. Skôr sa prikláňam k tomu, že väčšiu vinu má Matovič.

Čikovský: Sulík si ten status mohol odpustiť, ale prečo by sme mali kritizovať človeka za to, že v podstate povedal pravdu. Igor Matovič je predseda najsilnejšej koaličnej strany, je na ňom, aby spolu s premiérom v dôležitých veciach dokázal dať koalíciu dokopy.

Neviem, či ste si všimli, ale dávať koalíciu dokopy nie je úplne štýl Igora Matoviča. 

Gális: Samozrejme, Tino má pravdu, ale Sulík vie, ako bude Matovič reagovať. Vie, že to vyeskaluje do nezmyselnej prestrelky.

Čikovský: Súhlasím, že pre Sulíka je jednoduchšie rozprávať o Matovičovi ako rozprávať o tom, že sám nevie, čo má robiť s plynom a ropou.

Kde je v tejto prestrelke premiér Heger? Peter Pellegrini cez týždeň povedal, že je „zalezený“.

Gális: Za rok a dva mesiace, čo je premiérom, sa viackrát ukázalo, že asi v zákulisí dokáže niektoré veci vybaviť. Aby napríklad prešli v parlamente. Nerobí to verejne, neháda sa, môžeme len veriť tomu, že niečo robí. Ale nevidíme do toho.

Čikovský: Som veľký fanúšik toho, čo robí premiér Heger a ďalší nudní ľudia, i keď sa to nedá predať na tlačovke. Všetci plačeme od nudy, keď čítame jeho statusy na Facebooku, ale teraz sme tu kritizovali vyvolávanie konfliktov. To, čo v skutočnosti potrebujeme, sú dohody. Preto sme trochu povinní, aby sme podporovali politikov, ktorí robia túto nudu.

Okrem politickej roviny má spor aj vecnú. Sulík na blogu Denníka N zverejnil výpočet, podľa ktorého daňový bonus v podobe, ako o ňom uvažoval Matovič, vezme peniaze najchudobnejším. Má pravdu?

Čikovský: Mám dôvod dôverovať Richardovi Sulíkovi, že si to nevymyslel, jeho prepočty sú správne a ukazuje na chybu, ktorú tam Igor Matovič mal. Je veľmi pravdepodobné, že keď to Sulík ukázal v koalícii, tak sa trochu spamätali a povedali si, že to musia prerátať.

Čiže máme dôvod veriť Richardovi Sulíkovi, i keď to nie je vždy tak, že by Sulík bol ten, kto vie o ekonomike a účtovníctve viac. Pred rokom sme zažili situáciu, keď hovoril absolútne nezmysly o rozpočte, a keď mal pravdu Igor Matovič. Druhá poznámka, i keď je nudná, ale musím ju povedať – je normálne, že diskutujeme o nejakej zmene odvodov, a my nevidíme žiadny prepočet?

Sám Richard Sulík priznáva, že nedostal nič na papieri.

Čikovský: Videli sme, že Igor Matovič síce Richardovi Sulíkovi povedal, že má zlú kalkulačku, ale nevideli sme, že by povedal, že má zlé podklady.

Tieto dni nebolo až tak vidno Fica. Odpočíval po zápase, ktorý zviedol za svoje nevydanie, alebo nechal, nech sa Sulík s Matovičom vyhádajú, lebo videl, že sa zapájať nepotrebuje?

Gális: Pre Fica je to výhodná pozícia. Tak ako pre Kollára, ktorý by na niekoho mohol pôsobiť, že je v koalícii ten rozvážny. Fico je rád, že sa o ňom nehovorí. Je úplne fascinujúce, ako bola debata o Ficovi po minulotýždňovom hlasovaní useknutá. Koaličníci si nedokážu dať ujsť šou a začnú sa baviť sami o sebe, hoci otázka jeho nevydania je dôležitejšia téma. Ficovi to určite takto vyhovuje.

Bolo prekvapením, že Najvyšší súd v piatok pustil z väzby Roberta Kaliňáka?

Gális: Áno. Stalo sa viackrát, že Najvyšší súd zrušil rozhodnutie nižšieho súdu, ktorý niekoho poslal do väzby. No v tomto prípade mi pripadalo čudné, že sa nižší súd stotožnil s pohľadom prokurátora, ale Najvyšší súd nie.

Tomáš Gális a Konštantín Čikovský. Foto N – Tomáš Benedikovič

V utorok vystúpil v parlamente ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Prejav odignorovali fašisti, Fico, ale v pléne neboli ani Richard Sulík či prezidentka Zuzana Čaputová. Sulík dal prednosť Geissovcom v Štiavnici, prezidentka reagovala, že sa pripravovala na stretnutie s poľským prezidentom Dudom. Mala tam byť?

Gális: V porovnaní so Sulíkom je to ideálny dôvod. Ale keď ju posudzujeme samu osebe, tak samozrejme, mala tam byť. Prezidentka vie, čo sa deje na Ukrajine, je v rovnakej funkcii ako prezident Zelenskyj. I keď prezident Zelenskyj vo svojich posledných prejavoch hovorí viac-menej to isté, nejaká základná úcta voči hlave iného štátu by tam mala byť. Nehovorím, že si prezidentka Zelenského neváži, ale jej účasť na prejave by mala svoju váhu.

Čikovský: Ak by tam boli nejaké protokolárne dôvody, napríklad že šlo o prejav pred poslancami a tam prezidentka nepatrí, dobre. V týchto veciach sa nevyznám. Ale povedať, že som sa pripravovala na stretnutie s poľským prezidentom… Dá sa pracovať aj cez víkendy. Dnes už sú rôzne možnosti.

K tým Geissovcom, ako sa návšteva nemeckého celebritného páru, ktorý u nás nakrúti tri diely svojej reality šou, prejaví na zásadnom raste slovenského turizmu?

Čikovský: Neprejaví sa to na raste slovenského turizmu. Relácia, ktorú v Nemecku sledujú milióny ľudí, samozrejme, zvýši poznateľnosť Banskej Štiavnice alebo nejakého mesta, v tom má Richard Sulík pravdu. Sme rôzni ľudia, máme rôzny vkus. Keď sa minister hospodárstva rozhodne sprevádzať Geissovcov, nech sa páči. Ale mohol stihnúť aj prejav Zelenského, i keď jeho neúčasť zvonku až tak do očí nebila. Je minister, nie predseda Národnej rady.

Tomáš, teba čo na tejto návšteve vyrušilo?

Gális: Keď boli cez víkend v parlamente, dobre, čert to ber. Je to smiešne, Richard Sulík ukázal, že nemá vkus, tak ako pri večeri s veľvyslancami…

Čikovský: Áno, celé to ukazuje, že Sulík nemá vkus, aký by sme asi chceli, aby mal. No pozrime sa na to optikou človeka o desať rokov. Sulík je predseda strany, ktorý drží chrbát ministrovi Korčokovi. Keď sa Sulík fotografoval s Geissovcami, jeho minister prijímal pani Bidenovú.

Z pohľadu dejín to asi bude tak, že príspevok Richarda Sulíka v podobe ministrovania Ivana Korčoka bol záslužnejší. No politika je trochu o symboloch.

Gális: Keby šlo len o prvú časť návštevy, o ten víkend, nikto by o tom nerozprával. To som si istý. No po tom, čo Nový čas zverejnil, že Sulík bol s Geissovcami aj v Štiavnici, v utorok v čase Zelenského prejavu, začalo sa o tom písať v každom médiu, ktoré som čítal.

Prezidentka v nedeľu udeľovala štátne vyznamenania. Kontroverzie a kritiku časti historikov vyvolalo vyznamenanie trojice popravených členov Bielej légie, Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára, ktorých odsúdili na trest smrti a 20. februára 1951 popravili. Boli síce obeťami komunistického režimu, ale na konci vojny aj spravodajcami toho ľudáckeho, pôsobili v Hlinkovej mládeži. Ako sa pozerať na toto ocenenie?

Gális: Dalo by sa nad tým mávnuť rukou, keby to človek porovnal napríklad s tým, koľko komunistov bolo za posledných 30 rokov ocenených. No nie je to vec, ktorá by sa dala vybaviť mávnutím ruky. To je podobne ako s biskupom Vojtaššákom. Tiež bol obeťou komunistického režimu a obete si treba pripomínať. No nedá sa od neho odpárať, že za Slovenského štátu arizoval kúpele. Je to chyba, buď chyba prezidentky, alebo jej poradcov, no škvrna zostane na nej.

Mimochodom, čoraz častejšie sa do verejného priestoru dostáva debata o hľadaní prezidentského kandidáta. Fico vravel, že Smer musí začať niekoho hľadať, Igor Matovič odmietol Čaputovú, i keď napríklad minister obrany Jaro Naď povedal, že zatiaľ nevidí nikoho lepšieho. Vy si nerobíte v hlave zoznam, kto by mohol a nemohol kandidovať?

Čikovský: I keď som si robil žarty z prípravy na stretnutie s poľským prezidentom, vykonávanie mandátu prezidentky Čaputovej na mňa urobilo taký silný dojem, že mi to ani nenapadlo. Prezidentka to robí dobre a aj miera jej popularity klesá relatívne pomaly. Samozrejme, viem, že ten pán, ktorému ide o to, či dožije v base alebo nie, urobí všetko pre to, aby získal niekoho, kto by mu dal milosť. Ale nebudem tipovať zaňho.

Gális: Ale nebolo to v tejto fáze mandátu rovnako u Kisku? Popularita mu klesala relatívne pomaly, útoky Smeru ešte nefungovali.

No na Kiskovi bolo už vtedy trochu vidno, že mu funkcia až tak nesedí. Ja osobne premýšľam nad Smerom. Kde by strana, ktorá je tak personálne vyprázdnená, že má problém postaviť kandidátov na županov, našla prezidentského kandidáta?

Gális: Z vlastných radov si to neviem predstaviť. Spomeňte si na ich prvomájovú demonštráciu v Nitre. Kto stál na tribúne a koho by ste si vedeli predstaviť v nejakej vyššej funkcii. Že by postavil Moniku Beňovú, ženu proti žene?

Tá už kandidatúru dopredu vylúčila.

Čikovský: Predstavte si, že by musel nájsť kandidáta, ktorý by dokázal osloviť voličov od krajnej pravice až niekde ďaleko za stred, aby atakoval aj Zuzanu Čaputovú. Taký kandidát neexistuje, nie s takými vlohami, aké mal aspoň pán Šefčovič. S elementárnou autoritou, aby nevyzeral smiešne. Taký kandidát nepôjde do spolku s človekom, ktorý je porazený. Ktorý od roku 2014 sústavne chodí do samých prehier.

Gális: Spomeňme si na Ivana Gašparoviča, ako v roku 2004 – obrazne povedané – šiel spať a ráno sa dozvedel, že je v druhom kole.

Čo Maroš Žilinka? Jeho meno je len novinárskou špekuláciou? Lebo ten by mohol osloviť rôzne voličské skupiny.

Čikovský: Tento príklad je dobrý. Ale platí môj druhý argument – chcel by sa spojiť s niekým, kto stále len prehráva?

Nepochybne by kandidoval ako nezávislý, tak ako Maroš Šefčovič. Posuňme sa ešte k otázke plynu. Pomaly sa blíži dátum, keď budeme musieť zaplatiť Gazpromu ďalšiu faktúru za plyn. Premiér Heger opakuje, že zaplatíme v eurách, Denník E zverejnil rozhovor so šéfom SPP Richardom Prokypčákom, ktorý povedal, že dostali list z Gazpromu, „že ak by sa aj nepodarilo uskutočniť riadne a včas proces konverzie na ruble, tak dodávky by pokračovali ďalej“. Čo to znamená?

Čikovský: Povedzme si podstatné veci. Rusko vie, že Európa ako veľký a silný odberateľ už nebude odoberať toľko jeho plynu a ropy. Skôr či neskôr to bude nula. Či to bude o rok, tri, či desať, bude to nula. Rusko vie, že tento boj o trhy prehralo, a preto má oveľa menšiu snahu zachovať dojem seriózneho partnera. Ropa a plyn už pre Rusko budú len nástroj na vydieranie, takže jediné, čo robia, je vyvolať zmätok.

Tu sa Sulík háda s Hegerom, do toho vystúpi človek z SPP, ktorý povie, že si niečo prečítal. Okamžite nám volajú ľudia, ktorí hovoria, že si to zrejme neprečítal správne, lebo v Nemecku dostali ten istý list, ale interpretujú ho inak. Poliaci neurobili nič inak ako my, ale im a Bulharom plyn vypli. Nám nie. Rozohrávajú hry a jediné, čoho sa boja, je jednota Európskej únie. Je to hegerovská nuda, ale to je to, čoho sa Putin bojí.

Pri plyne platí, že je už len na Putinovi, či ho pustí alebo nie. Je jedno, čo urobíme. Či si otvoríme nejaký účet, alebo nie. On sa rozhodne. Ak bude mať šancu, že bude vyzerať ako dobrý partner, tak v jednej krajine plyn pustí a v druhej sa bude správať inak. To je celé.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Hegerova vláda

OĽaNO

Robert Fico

SaS

Sme rodina

V redakcii

Vojna na Ukrajine

Slovensko

Teraz najčítanejšie