Denník N

Zostane Su Ťij vo väzení na doživotie?

Aun Schan Su Ťij. Foto - TASR/AP
Aun Schan Su Ťij. Foto – TASR/AP

Autorka pôsobí v Stredoeurópskom inštitúte ázijských štúdií (CEIAS), v ktorom sa podieľa na iniciatíve Myanmar Coup Tracker, ktorá zachytáva dianie v Mjanmarsku deň po dni

Pozornosť je stále upriamená na ruskú inváziu na Ukrajine, ale sú aj iné časti sveta, kde sa dá nájsť paralela. Mjanmarsko je po vojenskom puči vo veľmi podobne rozvrátenom stave.

Mjanmarská armáda má od začiatku prevratu na svedomí 1 700 obetí a uväznila viac než 13 200 ľudí za vyjadrenie nesúhlasu s represívnym vojenským režimom.

Mjanmarsko bolo pred parlamentnými voľbami v roku 2020 tranzitnou demokraciou po niekoľkých desaťročiach útlaku vojenskej junty. Autoritársky režim začala armáda uvoľňovať v roku 2010 takzvanou diktovanou zmenou zhora, keď postavila do čela štátu dcéru národného hrdinu Aun Schan Su Ťij. Nielen v Mjanmarsku, ale i na medzinárodnej úrovni v tom čase predstavovala symbol demokracie. A armáda si to uvedomovala.

Su Ťij roky zažívala hanlivé ponižovanie a väznenie. Po 15 rokoch domáceho väzenia ju až v roku 2010 vojenský režim prepustil na slobodu. O dva roky neskôr sa jej podarilo stať poslankyňou a v roku 2015 doviedla svoju stranu Národná liga za demokraciu (NDL) k víťazstvu vo voľbách. Stala sa tak civilnou líderkou krajiny a o politické kompetencie sa delila s armádou.

Ani zvrhnutá opozičná predstaviteľka demokratického hnutia nie je bez chýb. Vojenskú juntu obhajovala v prípade genocídy menšinového moslimského etnika Rohingov. Aj napriek tomu je pre mjanmarskú verejnosť významnou postavou a pevným pilierom stability v krajine.

Len čo sa politická moc rozdelila medzi Su Ťij a armádu, oslabila sa medzi Mjanmarčanmi podpora vojenského režimu. Výrazný pokles v preferenciách sa prejavil v posledných demokratických voľbách v roku 2020, keď armáda utŕžila výraznú volebnú prehru – zisk 33 parlamentných kresiel (sedem percent) oproti 396 kreslám (83 percent) pre NDL pod vedením Su Ťij z celkových 476.

Junta vyhlásila tieto voľby za sfalšované a uvrhla Mjanmarsko do chaosu – armáda strieľa do ľudí, zatýka a uväzňuje protestujúcich, zbavuje sa politickej konkurencie, umlčiava slobodné médiá a ničí tým spoločensky i ekonomicky už i tak slabú krajinu. A to všetko za pomoci Moskvy a Pekingu.

Tatmadaw, oficiálny názov mjanmarských ozbrojených síl, má viac ako 400-tisíc príslušníkov a hlboko zakorenený vplyv v spoločnosti. Hoci sú vojaci spojení s režimom potláčajúcim ľudské práva, ktorý je súčasne zodpovedný za genocídu a smrť nevinných obyvateľov, máloktorá rodina je ochotná vzdať sa lepších spoločenských a finančných podmienok, ktoré vyplývajú z tohto vzájomného vzťahu. Prístup k jedlu a prístrešiu, na rozdiel od nedostatku základných potrieb bežných ľudí, bol v rozvojovej krajine často dostačujúcou motiváciou na vytvorenie rozsiahlej siete zástancov režimu po celom území štátu. Mladí, ale nevzdelaní vojaci žijú pod dohľadom armády počas celého života, sú pripravení plniť rozkazy a často nemajú poňatie o tom, čo je správne, a čo nie.

Nulová kredibilita súdnych procesov pod vojenským súdom

Povahu vojenského režimu najviditeľnejšie odzrkadľuje mjanmarská justícia. Súd pod vedením vojenskej junty vykonáva v Mjanmarsku pravidelne tajné, politicky vykonštruované súdne pojednávania s bývalými demokratickými zástupcami, novinármi a odporcami režimu.

Konania prebiehajú bez účasti verejnosti, médií, za trestné činy, ktoré osoby nespáchali, a bez možnosti komunikovať s právnikom.

Mediálna pozornosť je upriamená na očividné podrývanie autority bývalej demokratickej líderky Su Ťij, ktorá je od februára 2021 v domácom väzení na neznámom mieste.

Na verejnosti sa Su Ťij objavila prvýkrát od zatknutia počas súdneho výsluchu 24. mája 2021. Odvtedy sa zúčastňuje na netransparentných a ponižujúcich pojednávaniach každý pondelok. Nie je jej povolený kontakt s mjanmarskou verejnosťou ani so zastupujúcimi právnikmi.

Špeciálny súd už vydal nad Su Ťij dva rozsudky, podľa ktorých strávi šesť rokov vo väzbe. Ak ju vojenský súd uzná za vinnú vo všetkých 11 vykonštruovaných obvineniach, vo väzení zostane doživotne.

V prvom procese ju v decembri minulého roku odsúdili za podnecovanie nepokojov, ako aj vyzývanie verejnosti na odpor voči vláde na začiatku vojenského prevratu. Odsúdili ju na štyri roky, pričom trest jej znížil na polovicu vrchný veliteľ armády Min Aun Hlainom. Nikdy totiž nepremárnil príležitosť hrať divadlo.

Po tomto verdikte už na ďalšie pojednávanie prišla 76-ročná Su Ťij – predtým vždy elegantne oblečená v tradičných šatách a kvetmi vo vlasoch – vo väzenskej uniforme.

Druhý trest dostala Su Ťij za ilegálny dovoz a uchovávanie telekomunikačných zariadení, pomocou ktorých údajne tajne komunikovala, a za nosenie ochranného štítu namiesto rúška. Za toto dostala 10. januára 2022 ďalšie štyri roky vo väzení.

Najvyšší súd v Mjanmarsku riadený vojenskou juntou odsúdil Aun Schan Su Ťij 27. apríla po tretíkrát. Tentoraz jej bol udelený trest odňatia slobody na ďalších 5 rokov za údajné prijatie úplatku v hodnote niekoľko stotisíc dolárov a zlata od jedného z jej ministrov, čo ona označuje za absurdné.

Súdne procesy voči Su Ťij majú nadobro ukončiť jej politickú kariéru.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Prevrat v Mjanmarsku

Komentáre

Teraz najčítanejšie