Už druhýkrát utiekli pred ruskou okupáciou: Teraz to bolo oveľa strašidelnejšie, ako keď sme opúšťali Donbas
Svitlana Matuško a Kateryna Vynohradova pochádzajú z Doneckej oblasti Ukrajiny. Keď sa pred ôsmimi rokmi začala vojna na Donbase, utiekli do Kyjivskej oblasti – Kaťa do Buče a Svitlana do Irpiňa. Nedávno museli pred ruskými okupantmi utekať už druhýkrát a tentoraz za podstatne dramatickejších okolností.
Hoci majú podobnú životnú skúsenosť, každá z nich ju prežívala po svojom. Aj o nej hovoria odlišným spôsobom. Kým Kaťa rozpráva zdržanlivo, nie je veľmi zhovorčivá, odpovedá len na položenú otázku, Svitlana je, naopak, veľmi zhovorčivá, emotívna, niekedy aj rozhorčená, počas rozhovoru viackrát plače.
Kaťa našla útočisko v Nemecku, no hneď po skončení vojny sa plánuje vrátiť domov; Svitlana z Ukrajiny neodišla a ani to neplánuje.
Kateryna Vynohradova: Z okna bytu som videla tváre ruských vojakov
Kaťa je študentkou tretieho ročníka Kyjivskej akadémie cirkusových a estrádnych umení. Keď Rusko koncom februára zaútočilo na Ukrajinu, bola s mamou doma v Buči. Hovorí, že mala zlú predtuchu, no nemyslela si, že by mohlo naozaj prísť k najhoršiemu, preto si s mamou ani nerobili žiadne zásoby.
Keď sa 24. februára zobudili do vojny, spomenuli si na svoj útek z Donbasu a začali hneď hľadať obchody, kde by mohli nakúpiť potraviny do zásoby. Väčšina obchodov však už bola zatvorená. „Stihli sme kúpiť len dve fľaše oleja, dve balenia pohánky a začali sme šetriť vodou,“ opisuje Kaťa.
Na začiatku im ani nenapadlo rozmýšľať nad odchodom z Buče. „Viete, utekať druhýkrát… Je veľmi ťažké opustiť svoj život, a keď sa to stane druhýkrát, je to ako nočná mora, nemôžete tomu uveriť. Dokonca sme mali aj myšlienky, že ak zomrieť, tak radšej doma.“
Do poslednej chvíle však dúfali, že všetko bude v poriadku. Navyše auto mali odstavené v inej časti mesta, takže odchod bol aj prakticky nemožný.
„Pamätám si, ako som išla von s kamarátom, boli asi tri hodiny poobede a muž s guľometom
