Osudy ľudí a kníh
Stovky ruských intelektuálov, hudobníkov, vedcov, spisovateľov odsúdili Putinovu agresiu, no stále na nich padá jej krvavý tieň.
Pár dní po ruskom útoku na Ukrajinu som mal vo svojom divadle premiéru, ktorá bola o rozhádanej spoločnosti na Slovensku, pred ktorou sa pár ľudí skryje v pivnici. Tam si krátia čas rozprávaním filmov, čo videli, teda akýsi novodobý Dekameron, len nie tak galantný, ale drsný a dystopický. A uvedomil som si, že sa v tej hre ostýcham žartovať, i keď to bol čierny humor, plynúci z protirečení dnešného Slovenska. Patrí sa autorovi byť v dobe, keď sa dejú tragédie hneď za našimi hranicami a vzniká nový svetový poriadok, vtipným?
Takto som sa vážne pýtal a dnes viem, že áno. Robme to, čo vieme, aby sme sa nezbláznili a s nami aj naši diváci a čitatelia. Všimol som si, že mnohí sa zrazu začali hanbiť za to, že sa majú lepšie než Ukrajinci a že si môžu plánovať letné dovolenky. A časť ľudí, prepichnutých tou výčitkou ako ostrou ihlicou, začala pomáhať utečencom, robiť pre nich zbierky šatstva a potravín a spustila nebývalú vlnu solidarity, akú som tu počas svojho života nezažil.
A, žiaľ, odkryla aj chrbát,