Denník N

Bieloruský denník: Takmer tri mesiace po ruskej invázii na Ukrajinu: Ako sa zmenil život v Bielorusku

Ilustračné foto – Pixabay
Ilustračné foto – Pixabay

Rastúce ceny, odchody ítečkárov, nedostatok tovaru, klesajúce mzdy.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Pred takmer tromi mesiacmi Rusko zaútočilo na Ukrajinu – a to aj z územia Bieloruska. Následky sa dostavili oveľa rýchlejšie ako po voľbách v auguste 2020. Demokratické krajiny okamžite zaviedli prísnejšie sankcie než za celý predchádzajúci rok a pol. Z bieloruského trhu začali odchádzať medzinárodné značky, a to rovnako ako z ruského. Aj odchody Bielorusov z krajiny boli z časového hľadiska oveľa koncentrovanejšie, takže koncom februára sa dali kúpiť letenky len na koniec marca.

Ako vojna a Lukašenkova podpora Putina ovplyvnili život v Bielorusku? Prejdeme si to bod po bode.

Sankcie

Samozrejme, podpora vojenskej agresie je oveľa závažnejším dôvodom na obmedzenia než zmanipulované voľby a represie vrátane mučenia a vrážd vnútri krajiny. V demokratickom hnutí Bielorusi diskutujú o tom, že všetky tie sankcie, ktoré požadovali, boli možné už od začiatku – chýbala na ne však politická vôľa. Blokovanie obchodu, zákaz predaja potaše a ropných produktov – to všetko tvrdo zasahuje peňaženky Lukašenkovho režimu. Skutočný efekt sa však dostavuje až teraz, po sankciách vyvolaných agresiou ruskej armády z územia Bieloruska.

Obmedzenia sa naďalej sprísňujú a diktátorovi zostáva čoraz menej priestoru na „manévrovanie“. Samozrejme, sankcie ovplyvňujú životy všetkých občanov Bieloruska – nielen tých, ktorí sa dopustili masových zločinov v záujme zachovania diktatúry. Svetové spoločenstvo však proti diktátorským režimom. nemá takmer žiadne iné nástroje.

Ceny

Samozrejme, rok a pol predchádzajúcich sankcií, vojna a nové obmedzenia nemohli neovplyvniť ceny v obchodoch. Najskôr prudko klesol bieloruský rubeľ. Hoci sa oficiálny výmenný kurz v bankách krajiny vrátil na predvojnové hodnoty, nepozdáva sa to: ceny tovarov z dovozu sa neobnovili, mimo Bieloruska sa výmenný kurz líši o 30 % v neprospech rubľa.

V dôsledku kolapsu bieloruskej meny a nových obmedzení sa ceny v obchodoch výrazne zvýšili. Pri niektorých položkách z dovozu je to až o 50 %, čo je však logické. Zvýšili sa aj ceny bieloruských tovarov. Tam je to zložitejšie: ukázalo sa, že veľa produktov vyrábaných v Bielorusku pozostáva zo zahraničných komponentov. Teraz sú buď cenovo náročnejšie, alebo už nie sú k dispozícii – a treba hľadať nové, často drahšie.

Zvýšila sa aj cena úverových peňazí: úrokové sadzby na pôžičky, ktoré sú v Bielorusku aj bez toho vysoké, sa ešte zvýšili. Napríklad v štátnej banke Belarusbank si môžete vziať úver na kúpu domu s ročnou úrokovou sadzbou 23 %. Niektoré banky dokonca zrušili aj možnosť úverovania.

Inflácia v Bielorusku sa v apríli zrýchlila na 16,8 % ročne, čo je rekordná hodnota za posledné roky.

Platy

Beztak narastajúce problémy v bieloruskom hospodárstve sa od vypuknutia vojny ešte prehĺbili. Veľké podniky stratili svoje posledné zahraničné trhy, komponenty sú nedostupné: vyhľadávanie nových zaberie veľa času, treba vytvoriť nové dodávateľské reťazce. To všetko, samozrejme, ovplyvňuje mzdy zamestnancov: preraďujú ich na skrátené pracovné týždne, klesá objem vyrobenej produkcie.

Zatiaľ to nevyvolalo sociálne nepokoje. Avšak možné je všetko: v posledných dňoch sa objavili informácie o pokuse o štrajk v mliekarni v Molodečne, mestečku vzdialenom 70 kilometrov od Minska. Podľa tých, ktorí sa zhromaždili pri vchode do závodu, priemerná mzda v podniku klesla na 200 až 300 bieloruských rubľov (55 – 85 eur). Problémom je aj odísť a nájsť si novú prácu: v meste nie sú takmer žiadne iné pracovné miesta.

Ítečkári

V prvých dňoch po vypuknutí vojny sa tisíce Bielorusov rozhodli pre emigráciu. Týkalo sa to najmä mladých mužov v povolávacom veku a ich rodín. V obave pred mobilizáciou (ktorá, povedzme si pravdu, nebola nikdy vyhlásená – dokonca ani v Rusku) opustili Bielorusko. Hlavné destinácie: Gruzínsko a Poľsko.

Odchod odborníkov na špičkové technológie má však aj iný dôvod. Zákazníci a investori nechcú spolupracovať s krajinami, z ktorých sa šíri vojenská agresia. Z tohto dôvodu spoločnosti masovo sťahujú zamestnancov z Bieloruska do iných krajín. Bieloruský vývojár hier Wargaming napríklad vôbec zatvára svoju spoločnosť v Bielorusku a väčšinu zamestnancov presúva do Litvy.

Nedostatok

Tento bod priamo vyplýva z nových sankcií a obmedzení. A kiežby len to: nový status Bieloruska ako krajiny vojenskej agresie znižuje jeho podnikateľskú atraktívnosť. A to je ešte mierne povedané. V Bielorusku sa každým dňom ťažšie dá kúpiť zahraničné ovocie a zelenina, z regálov miznú značky. Stavebné materiály, komponenty strojov, autosúčiastky – v Bielorusku sa čoraz ťažšie zháňa tovar z týchto kategórií, ktorý sa nevyrába v Rusku alebo v samotnom Bielorusku.

Vinou Lukašenka, ktorý podporil Putina vo vojenskej agresii proti Ukrajine, sa pád bieloruského hospodárstva do priepasti ešte zrýchľuje. Jediným východiskom zo slepej uličky je stiahnutie ruských vojsk z krajiny a spustenie demokratických zmien. V opačnom prípade bude krajina naďalej upadať do chudoby. A zasiahne to všetkých: aj najvernejších Lukašenkových podporovateľov, ktorí si mysleli, že ich sa to určite nedotkne.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bieloruský denník

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie