Vedie tím ukrajinských školských psychologičiek: Deti sa nás pýtajú, kedy zomrie Putin
Podľa psychologičky si ukrajinské deti musia zvykať, že v slovenských školách platia prísnejšie pravidlá.
V Bratislave začal pracovať tím šiestich psychologičiek z Ukrajiny, ktoré pomáhajú školám pri začleňovaní ukrajinských detí. Tím, ktorý vedie psychologička Alla Plotnikova, sa rozprával už s viac ako 300 žiakmi z Ukrajiny.
Psychologička vysvetľuje, ako ukrajinské deti vnímajú slovenské školy, v čom sa im zdajú prísnejšie a čo si pochvaľujú. Prezrádza, na čo sa ich deti pýtajú, aké otázky kladú o vojne a o svojej budúcnosti.
Posledné mesiace pomáhate ukrajinským deťom, no sama ste utiekli pred vojnou. Aby psychológ mohol pomáhať, mal by byť aj on v relatívnej psychickej pohode. Ako sa máte?
Mám sa dobre. Aj keď, samozrejme, v tejto situácii to nie je ideálne. Každá z nás má nejaké problémy, ale všetky chceme pomáhať. Veľa sme sa rozprávali o tom, či to zvládneme. Každá z nás prežila iné traumy a musí zvážiť, s ktorými situáciami má kapacitu pracovať. Nie je to ľahká práca, človek nestretáva ľudí, ktorí utiekli pred vojnou, každý deň.
Aj vy všetky ste utiekli pred vojnou?
Áno. Mám však trochu inú situáciu ako kolegyne. Väčšina utiekla priamo z vojny, videli bombardovanie, utekali poľnými cestami. Ja s dcérami a s mamou sme boli práve v tom čase na dovolenke. Tam sme zistili, že sa začala vojna, a naspäť sme sa nevrátili. Volala som manželovi, ktorý sa hneď začal baliť, vzal naše mačky a utekal z mesta. Všetci utekali, pretože čakali, že Kyjiv budú bombardovať najviac. My sme tiež rozmýšľali, kam pôjdeme, nemohli sme ostať na tom mieste, kde sme boli na dovolenke.
Prečo ste prišli práve do Bratislavy?
Niekoľko rokov sme tu celá rodina bývali. Mysleli sme si, že tu ostaneme žiť, ale vrátili sme sa na Ukrajinu, bolo nám smutno aj za našou veľkou rodinou. Keď sa začala vojna, všetci známi z Bratislavy mi písali, že sú pripravení nás prijať a máme zabezpečené bývanie. Manžel už nie je v Kyjive, ale v oblasti, ktorá je relatívne bezpečná.
Chcete ostať v Bratislave?
Neviem. Začínam chápať, že na Ukrajine to už nebude také ako predtým. Krajina je zbombardovaná a Rusi sa asi tak skoro nestiahnu. Ale na druhej strane mám doma dve deti, ktoré sa ma každý deň pýtajú, kedy sa vrátia domov a kedy uvidia otca. Aj ja sa chcem k nemu vrátiť. Zatiaľ sme tu a uvidíme, čo bude ďalej.
Aj pre vás je to veľmi náročné obdobie. Ako dokážete ešte pomáhať iným?
Je to ťažké, každá sa s tým vyrovnávame inak. Jedna kolegyňa povedala, že všetko potrebovala vyplakať. Mala priestor byť sama so sebou a všetko zo seba dostala von. Potrebujeme aj pomoc špecialistov, ja sama mám naplánované konzultácie u psychológa. Je nám jasné, že to nemusíme všetko vždy zvládať. Stále sa však o tom rozprávame, a ak sa niečo objaví, prediskutujeme to.
Čo napríklad?
Mali sme už aj konflikty pre to, že sme z Ukrajiny – s ľuďmi podporujúcimi Rusov. Problémy máme aj
