Denník N

Rodina z Donbasu: Vyhráme vojnu, vrátime sa domov a vy, čo ste nám pomohli, budete chodiť k nášmu moru

Sprava Kaťa Vdovinová, syn Maxim a babka Svetlana. Foto - Karol Sudor
Sprava Kaťa Vdovinová, syn Maxim a babka Svetlana. Foto – Karol Sudor

Osem rokov žili blízko vojny v Doneckej oblasti. Zrazu začali padať bomby aj okolo nich. Kaťa Vdovina so synom Maximom a mamou Svetlanou čakajú na koniec vojny v chatke pri jazere v okrese Veľký Krtíš.

„Teraz je naozaj šťastný,“ nakloní sa ku mne 39-ročná sympatická Kaťa Vdovina. Sleduje, ako jej 11-ročný Maxim hrá na dvore futbal s naším Jurkom a ďalšími ukrajinskými deťmi. Maximova babka a zároveň Katina mama Svetlana prikyvuje.

Svetlana v auguste tohto roka oslávi 71 rokov. Nikdy v živote nebola ani len na západe Ukrajiny, nieto za jej hranicami. Manžel jej zomrel pred ôsmimi rokmi. Napriek smútku dúfala v pokojnú penziu. Miesto toho je na Slovensku a verí, že život sa opäť vráti do starých koľají.

Aká som ti ja babuľa?

Na začiatku sa mi zdalo, že získať si Svetlaninu dôveru bude najťažšie. Bola neprehliadnuteľná – vážny výraz v tvári, kabát s nápadným vzorom. Lenže kým ostatní jej krajania nad domácimi oškvarkami, ktoré sme im počas návštevy ponúkli, ohŕňali nos, hneď ako ich zbadala, sa usmiala a povedala: „Toto mi pripomína detstvo. Moji rodičia mali hospodárstvo, býky, kozy, prasce, sliepky, kačky, morky aj husi.“

Tak som jej nabalil všetky oškvarky, povtipkovali sme, ako iní Ukrajinci nevedia, čo je dobré, a bariéry sa prelomili. A keďže osemročná Nasťa, ktorá býva u nás doma, mi vysvetlila, že obľúbené babičky doma ich vnuci a vnučky zvyknú volať slovom „babuľa“, inak som ju už nenazval.

A potom mi raz pri srdečnom objatí povedala: „Aká som ti ja babuľa, veď mám len 70. Volaj ma Svetlana Alexejevna.“ Odkedy sa oteplilo a odložila kabát, chodí von so šiltovkou. Život strávila ako signalistka pri nákladnej železničnej doprave, 35 rokov vypravovala vlaky s uhlím, rudou, so soľou či s drevom.

Kamarát šliapol na mínu

Svetlanina dcéra Kaťa Vdovina do úteku pred vojnou pracovala ako administratívna sila v bani a popri tom študovala na vysokej škole. V bani stále pracuje jej 36-ročný muž. „Do armády ho zatiaľ nepovolali, kľúčové fabriky na Ukrajine nemožno odstaviť. Keď ho však zavolajú, určite pôjde bojovať, počíta s tým,“ vraví Kaťa.

Verí, že nedopadne ako ich kamarát, ktorého už v rámci mobilizácie odvelili. „V apríli šliapol na mínu,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie