Dajte nám viac času, hovoria vo Fidesze o Ukrajine. Veľká zmena v Orbánovej zahraničnej politike sa odkladá

Viktora Orbána zvolil maďarský parlament v pondelok po piatykrát za predsedu vlády. Vo svojom prvom prejave po voľbách povedal, že nás čaká desaťročie neistoty, hrozieb a vojen a na základe týchto výziev zostaví aj svoju novú vládu.

Mnohé a veľké – týmito slovami odpovedal začiatkom mája Viktor Orbán na otázku, aké zmeny možno očakávať v štruktúre jeho novej vlády. Svoj nový kabinet predstavil minulý piatok, teda o niečo skôr, ako avizoval.

V kabinete sú nováčikovia, navrátilci, ale aj stabilní členovia. Na základe novej vládnej zostavy však nemožno očakávať radikálne zmeny a politickú konsolidáciu v Maďarsku.

Nové a staré mená

Medzi nováčikmi je napríklad Kristóf Szalay-Bobrovniczky, ktorý dostal na starosti rezort obrany. Szalay-Bobrovniczky je manželom doterajšej hovorkyne vlády Alexandry Szentkirályovej a novým vlastníkom českého výrobcu lietadiel Aero Vodochody, od ktorého Maďarsko práve kupuje dvanásť cvičných lietadiel.

Veľkým navrátilcom je Tibor Navracsics, ktorý bol vicepremiérom a ministrom spravodlivosti v druhej Orbánovej vláde v rokoch 2010 až 2014 a od roku 2014 do roku 2019 pôsobil ako komisár Európskej komisie.

János Lázár, ktorý sa môže dostať na čelo nového ministerstva výstavby a investícií, bol do roku 2018 silným človekom Fideszu, ale v predchádzajúcom volebnom období ho Viktor Orbán poslal „do exilu“. Do vlády sa mohol vrátiť po tom, čo porazil lídra opozície Pétera Márkiho-Zaya v ich spoločnom volebnom obvode.

Podpredsedom vlády ostáva Zsolt Semjén, Gergely Gulyás naďalej vedie úrad vlády, Sándor Pintér je opäť ministrom vnútra, Judit Varga ministerkou spravodlivosti, Lászó Palkovics bude – odteraz – ministrom technológií a priemyslu, István Nagy ostáva na poste ministra poľnohospodárstva, Antal Rogán bude vedúcim Orbánovho kabinetu, Mihály Varga ostáva ministrom financií rovnako ako Péter Szijjártó ministrom zahraničných vecí.

V tomto článku si zhrnieme, čo môžeme očakávať od piatej Orbánovej vlády v súvislosti s jej zahraničnou politikou: či bude pokračovať v doterajšom smerovaní k Rusku, či niečo ostane z V4 a s čím môžeme rátať v oblasti slovensko-maďarských vzťahov.