Viktora Orbána zvolil maďarský parlament v pondelok po piatykrát za predsedu vlády. Vo svojom prvom prejave po voľbách povedal, že nás čaká desaťročie neistoty, hrozieb a vojen a na základe týchto výziev zostaví aj svoju novú vládu.
Mnohé a veľké – týmito slovami odpovedal začiatkom mája Viktor Orbán na otázku, aké zmeny možno očakávať v štruktúre jeho novej vlády. Svoj nový kabinet predstavil minulý piatok, teda o niečo skôr, ako avizoval.
V kabinete sú nováčikovia, navrátilci, ale aj stabilní členovia. Na základe novej vládnej zostavy však nemožno očakávať radikálne zmeny a politickú konsolidáciu v Maďarsku.
Nové a staré mená
Medzi nováčikmi je napríklad Kristóf Szalay-Bobrovniczky, ktorý dostal na starosti rezort obrany. Szalay-Bobrovniczky je manželom doterajšej hovorkyne vlády Alexandry Szentkirályovej a novým vlastníkom českého výrobcu lietadiel Aero Vodochody, od ktorého Maďarsko práve kupuje dvanásť cvičných lietadiel.
Veľkým navrátilcom je Tibor Navracsics, ktorý bol vicepremiérom a ministrom spravodlivosti v druhej Orbánovej vláde v rokoch 2010 až 2014 a od roku 2014 do roku 2019 pôsobil ako komisár Európskej komisie.
János Lázár, ktorý sa môže dostať na čelo nového ministerstva výstavby a investícií, bol do roku 2018 silným človekom Fideszu, ale v predchádzajúcom volebnom období ho Viktor Orbán poslal „do exilu“. Do vlády sa mohol vrátiť po tom, čo porazil lídra opozície Pétera Márkiho-Zaya v ich spoločnom volebnom obvode.
Podpredsedom vlády ostáva Zsolt Semjén, Gergely Gulyás naďalej vedie úrad vlády, Sándor Pintér je opäť ministrom vnútra, Judit Varga ministerkou spravodlivosti, Lászó Palkovics bude – odteraz – ministrom technológií a priemyslu, István Nagy ostáva na poste ministra poľnohospodárstva, Antal Rogán bude vedúcim Orbánovho kabinetu, Mihály Varga ostáva ministrom financií rovnako ako Péter Szijjártó ministrom zahraničných vecí.
V tomto článku si zhrnieme, čo môžeme očakávať od piatej Orbánovej vlády v súvislosti s jej zahraničnou politikou: či bude pokračovať v doterajšom smerovaní k Rusku, či niečo ostane z V4 a s čím môžeme rátať v oblasti slovensko-maďarských vzťahov.
Piata Orbánova vláda
- Sándor Pintér, minister vnútra
- Péter Szijjártó, minister zahraničných vecí
- Mihály Varga, minister financií
- Judit Varga, ministerka spravodlivosti
- Gergely Gulyás, šéf úradu vlády
- Antal Rogán, vedúci kabinetu
- László Palkovics, minister technológií a priemyslu
- Márton Nagy, minister zodpovedný za rozvoj hospodárstva
- János Lázár, minister výstavby a investícií
- István Nagy, minister poľnohospodárstva
- Tibor Navracsics, minister zodpovedný za regionálny rozvoj a využitie zdrojov z Európskej únie
- Kristóf Szalay-Bobrovniczky, minister obrany
- János Csák, minister kultúry a inovácií
Priateľstvo ostáva
Péter Szijjártó bolo jedno z prvých mien, ktoré Orbán po voľbách verejne potvrdil ako jedného z očakávaných členov novej vlády: počas medzinárodnej tlačovej konferencie 6. apríla premiér povedal, že závisí jedine od jeho rozhodnutia, či ostane ministrom zahraničných vecí.
Jeho zotrvanie ukazuje, že Orbánova zahraničná politika sa radikálne meniť nebude, hoci samotný Orbán avizoval, že možno očakávať zmenu v politike voči Rusku. V diplomatických kruhoch zaznelo, že doterajšie priateľské vzťahy s Moskvou sú už neudržateľné.
Péter Szijjártó, ktorého minulý rok v decembri v Moskve vyznamenali Radom priateľstva a ktorý pri tejto príležitosti nazval ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova svojím priateľom, sotva prinesie v tejto oblasti zásadnú zmenu.
Podľa politikov Fideszu už k zmene došlo
Politici Fideszu, ktorých sa portál Napunk pýtal na očakávané smerovanie zahraničnej politiky novej maďarskej vlády, takisto počítajú s kontinuitou.
Neočakávame zmenu smerovania súčasnej maďarskej zahraničnej politiky, povedal poslanec za Fidesz Zsolt Németh, ktorý stojí na čele zahraničného výboru parlamentu od roku 2014.
Na otázku Napunku, ako sa môže zmeniť politika Budapešti vo vzťahu k Rusku, Németh odpovedal, že táto zmena už nastala. „Maďarsko dalo v uplynulých týždňoch jasne najavo, že vojna spôsobila v maďarsko-ruských vzťahoch celkom novú situáciu. Dôsledkom bolo konštruktívne stanovisko Maďarska v súvislosti s vytvorením prvých piatich balíkov sankcií. A bude to odzrkadľovať aj vytvorenie šiesteho balíka.”
Sklamaní susedia
Hoci doterajších päť balíkov Maďarsko naozaj podporilo, práve šiesty balík sankcií, ktorý sa týka energetiky, rozdeľuje nielen EÚ, ale aj členské štáty V4.
Slovenský premiér Eduard Heger už v minulosti vyjadril svoje sklamanie z Maďarska pre jeho stanovisko k Rusku, čo potvrdil aj jeho poľský kolega Mateusz Morawiecki. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok pre Denník N povedal, že Pétera Szijjártóa požiadal, aby netvrdil, že Slovensko, Česko a Poľsko majú záujem na predĺžení vojny.
Naposledy prezidentka Zuzana Čaputová počas návštevy svojho poľského kolegu Andrzeja Dudu na Slovensku povedala, že Maďarsko ju sklamalo odmietavým postojom k otázke ropného embarga.
„Maďarský premiér povedal aj pani von der Leyenovej, s akými podmienkami môžeme zaviesť ropné embargo. Veľmi radi to povieme aj našim slovenským partnerom. Až kým sa tieto podmienky nesplnia, Maďarsko sa pod to nemôže podpísať,” reagoval pre portál Napunk Zsolt Németh na kritiku prezidentky.
„Pred tým, ako zaznie hodnotiaci komentár, je dôležité, aby sme pochopili stanovisko toho druhého. Maďarsko má v súvislosti s ropným embargom a energetickými otázkami veľmi silné argumenty,” dodal Németh.
V4 nepochovávajú
Hoci spolupráca v rámci V4 je momentálne na mŕtvom bode, maďarská vláda sa určite bude usilovať o zmenu.
„Maďarsko bude aj naďalej aktívne hľadať možnosti spolupráce so Slovenskom a voči V4 ostane zaviazané,” povedal k tomu Zsolt Németh.
Budúcnosť vidí podobne aj Tibor Navracsics, niekdajší minister spravodlivosti a komisár Európskej komisie pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport. Navracsics bude viesť novozaložené ministerstvo regionálneho rozvoja, ktoré môže zodpovedať aj za rozdeľovanie finančných zdrojov EÚ. On by mohol byť teda zodpovedný za to, aby v Bruseli prijali maďarské rozvojové plány.
Podľa Navracsicsa sa v rámci spolupráce vo V4 treba zamerať na témy, v ktorých je zhoda – tento princíp zdôrazňuje v uplynulých rokoch v oblasti maďarsko-slovenských vzťahov aj Péter Szijjártó.
Na otázku Napunku, či situáciu od základov nezmenila vojna, Navracsics odpovedal, že aj doteraz boli otázky, v ktorých boli v rámci V4 rozdielne názory.

Izolácia? Aká izolácia?
S izoláciou Maďarska potenciálny minister neráta. „Keď hľadím na medzinárodné vzťahy premiéra – najprv sem prišla na návštevu Ursula von der Leyenová, potom mal dlhý telefonický rozhovor s Emmanuelom Macronom –, a pokiaľ viem, šéf úradu vlády sa zároveň na konci mája chystá do Berlína. Na základe týchto faktov sa nezdá, že by bolo Maďarsko izolované.”
Ursula von der Leyenová vyhľadala Viktora Orbána preto, aby rokovali o maďarskom odpore k ropnému embargu, a v rovnakej záležitosti zatelefonoval premiérovi aj francúzsky prezident.
Podľa Navracsicsa to neznamená, že by Maďarsko vytŕčalo z jednoty EÚ. „Slovensko v istých otázkach nevytŕča? Aj heslo Európskej únie hovorí ‚zjednotení v rozmanitosti‘. EÚ je aj preto úspešná viac ako sedemdesiat rokov, pretože z času na čas dokáže harmonizovať národné záujmy. Ale na to je potrebné, aby každý dokázal sformulovať svoje národné záujmy. Maďarsko to teraz dokáže.”
O Ukrajine rozhodne nová vláda
Politici Fideszu sa už opatrnejšie vyjadrujú o tom, či možno očakávať väčšie otvorenie smerom k Ukrajine. Viktor Orbán vo svojom víťaznom prejave 3. apríla zaradil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského medzi svojich oponentov a odvtedy došlo medzi Kyjivom a Budapešťou k viacerým ostrým výmenám názorov.
Podľa Zsolta Németha nová vláda rozhodne, aké kroky spraví v tejto oblasti. „Na obchod treba dvoch. V uplynulom období však došlo k množstvu viac než symbolických humanitárnych krokov, ktoré mali veľký význam. Maďarsko bolo jednou z krajín, ktoré prijali najviac utečencov, poskytlo a poskytne pomoc vo veľkom množstve, na darcovskej konferencii vo Varšave ponúklo balík v hodnote 36 miliónov eur.”
Podľa Zsolta Németha podobne ako politika voči Ruska, tak aj politika voči Ukrajine sa od vypuknutia vojny zmenila. „Doterajšie konflikty, ktoré súviseli so situáciou maďarskej komunity v Zakarpatskej oblasti, sme teraz dali bokom, keďže Ukrajina je obeťou ruskej agresie,” povedal Németh, ktorý ešte v marci vyvolal veľké ohlasy, keď na svoju facebookovú stránku napísal: „Rusi domov! Nech je mier!” Vo Fidesze sa totiž dôsledne vyhýbajú tomu, aby ako zodpovedného za vypuknutie vojny na Ukrajine označili Vladimira Putina.
Paralela s Macronom
Podľa Tibora Navracsicsa treba Maďarsku dopriať čas v otázke jeho politiky voči Ukrajine a Orbána možno nazvať protiukrajinským len vtedy, ak je ním aj Emmanuel Macron. „Maďarsko má momentálne za sebou predvolebnú kampaň, aj vojna vypukla v závere kampane, teraz sa zostavuje vláda a máme aj novú prezidentku. Dajme Maďarsku trochu času. Ani Emmanuela Macrona neobviňujú z protiukrajinskosti, hoci telefonuje s Putinom a ani on nebol v Kyjive. Žiadame o trochu viac trpezlivosti a porozumenia k situácii vo vnútornej politike Maďarska.”
Macron od začiatku vojny ešte naozaj nebol v Kyjive, no okrem Putina pravidelne telefonuje aj so Zelenským a Francúzsko dodáva Ukrajine zbrane už od vypuknutia konfliktu.
Rogán môže posilniť ruskú líniu
Na základe zoznamu mien novej Orbánovej vlády nemožno vylúčiť ani to, že proruská línia sa bude naďalej posilňovať.
Medzinárodné prijatie piateho Orbánovho kabinetu môže ovplyvniť aj iný faktor, na ktorý poukázal portál HVG: Antal Rogán, ktorý je oficiálne vedúcim úradu predsedu vlády, je v skutočnosti hlavou propagandistickej mašinérie Fideszu a môže prevziať velenie nad viacerými ďalšími sférami vplyvu.
V novej vláde bude Rogán dohliadať na tajné služby, ktoré môžu byť preradené sčasti od ministra vnútra Sándora Pintéra a sčasti od ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa (Szijjártó mal doteraz pod palcom civilné spravodajské služby), ale nie je vylúčené, že pod Rogána sa dostane aj daňový úrad.
Informácie HVG už potvrdila aj samotná Rogánova kancelária. Ako odôvodnenie sa uvádza, že je potrebné posilniť organizačnú štruktúru okolo premiéra.
Rogán v minulosti už viackrát hájil ruské záujmy v maďarských vládnych kruhoch: vďaka nemu dostali maďarské doklady napríklad členovia rodiny Sergeja Naryškina, šéfa ruskej civilnej rozviedky (SVR), a portál Index v roku 2016 odhalil, že Rogán zamestnával aj poradcu pre ruské záležitosti, ktorý obchodoval s ľuďmi okolo Rosatomu.
Ruskí oligarchovia na obzore
Druhým ruským spojivkom v novej Orbánovej vláde bude minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky, ktorý nedávno kúpil české Aero Vodochody.
Szalay-Bobrovniczky spolupracuje v jednom železničnom projekte s ruskými partnermi, ktorí majú blízko k Putinovi. Jedného z nich, Iskandera Machmudova, v minulosti obvinili v USA z prania peňazí a prevádzkovania vydieračského systému, v ktorom sa nevyhýbali ani fyzickému násiliu. Obvinení ho neskôr zbavili a Machmudov sa západným sankciám po vypuknutí vojny vyhol, hoci podľa niektorých zdrojov má ku Kremľu veľmi blízko.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Zoltán Szalay

































