Denník N

Publicista Pavel Kosatík: Keby som bol mladým Slovákom, tešil by som sa na to, čo zažijem

Pavel Kosatík. Foto N - Vladimír Šimíček
Pavel Kosatík. Foto N – Vladimír Šimíček

Publicista a scenárista Pavel Kosatík je autorom knihy Slovenské storočie. Rozpráva o tom, ako sa vyvíjali česko-slovenské vzťahy pred sto rokmi, prečo Edvarda Beneša považuje za intrigána aj ako sa to dotklo slovenského politika Milana Hodžu.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Pavel Kosatík (59) je novinár, publicista, spisovateľ a autor historických kníh. Je známy vďaka seriálu České storočie o kľúčových udalostiach moderných českých dejín, vlani mu vyšla kniha Slovenské storočie, písal aj o Havlovi či Masarykovi. V rozhovore hovorí:

  • prečo považuje Slovákov za víťazov 20. storočia;
  • či bolo v roku 1918 automatické, že sa Slováci priklonili k ČSR;
  • kedy začalo byť jasné, že medzi Slovákmi a Čechmi je napätie;
  • ktorú osobnosť by označil za najväčšieho Slováka 20. storočia
  • aj o akej udalosti by nakrútil diel Slovenského storočia.

Začnem citátom z vašej knihy o Slovákoch. „Keby som dnes bol mladým dvadsaťročným Slovákom, veľmi by som sa tešil na to, čo zažijem. Ste mladým národom, prežijete tento vek tak, aby vás časom tešilo sa za ním obzrieť.“ Odkiaľ pramení tento optimizmus?

Pramení skôr z českého pesimizmu. V Česku vidím veľa mladých ľudí, ktorí to takto nemajú, a zdalo sa mi, že poznám pár Slovákov, ktorí sú na tom inak. Keď po Slovensku jazdím teraz, tak sa mi to relativizuje, ale berte to ako želanie dobrých vecí.

Dnes asi naozaj nežijeme dobu, ktorá by až tak priala optimizmu. Dva roky pandémie, vojna na Ukrajine, v domácej politike sa presadzujú extrémistické a radikálne prúdy s proruskými naratívmi. Dobré vyhliadky ste predpovedali skôr na základe perspektívy minulého storočia?

Určite. Nepodceňujme význam vecí, ako bolo napríklad volebné víťazstvo v roku 1998. Vám to už možno pripadá ako historická drobnosť, lebo to bolo dávno a väčšina ľudí, ktorí sa o toto víťazstvo zaslúžili, už v politike nie je. Ale keď národ – alebo jeho demokratická časť – zažije katarziu, zapíše sa to do jeho genotypu. Som o tom presvedčený. Záleží na tom, či si človek minulé storočie preloží ako storočie tráum alebo vidí aspoň ten dobrý koniec.

Video: Publicista Kosatík: Ako mladý Slovák by som sa tešil, čo zažijem
(autori: Martina Koník, Dušan Mikušovič)

Jednou z hlavných myšlienok vašej knihy je, že slovenský národ je víťazom 20. storočia. Povedzme si teda, v čom sú perspektívy 20-ročného Slováka v roku 2022 iné ako jeho rovesníka v roku 1922? Lebo ani on ešte nevedel, že ho čakajú dve totality a druhá svetová vojna. V čom bola realita roku 1922 horšia ako tá, ktorú prežívame my dnes?

V roku 1922 nemal 20-ročný Slovák veľmi pravdepodobne žiadne vzdelanie. Dokonca nevedel

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Rozhovory

V redakcii

Slovensko

Teraz najčítanejšie