Denník N

Ruská klasická literatúra ako zbraň hromadného ničenia

Foto - archív F. S.
Foto – archív F. S.

„Teraz som plný nenávisti. Samozrejme, nenávisť je asi ten najťažší pocit, no v dnešných dňoch sa ukazuje ako mimoriadne produktívny. A to aj v prípade literárnovedných otázok,“ hovorí ukrajinský profesor rusistiky, ktorý žije na Slovensku.

„Načo potrebujeme ruskú klasiku, keď ju nepotrebujú ani samotní rusi?” pýta sa FELIKS SHTEINBUK, profesor na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií UK v Bratislave. To malé písmeno na konci otázky nie je chyba, ale zámer. Pri rozhovore mal totiž jednu špeciálnu prosbu – aby boli v prepísanej verzii s malými písmenami mená a slová „tolstoj“, „dostojevskij”, „putin“, „hitler“, „rusi” a „rusko”. Jeho rodným jazykom je ruština, no hovorí a píše výhradne po ukrajinsky.

Ako vy osobne prežívate dni vojny na Ukrajine? Dá sa vôbec v takomto čase zaoberať literárnou teóriou a jazykom?

Udalosti vnímam veľmi ostro – jednak preto, že som od prírody citlivý človek, a aj preto, že milujem Ukrajinu. Práve z toho dôvodu som prvé dni vojny nevedel zápasiť so svojimi emóciami – s ľútosťou, trpkosťou či rozhorčením. No keďže som Ukrajinec, dokázal som sa celkom rýchlo ovládnuť a zúfalstvo, ako aj v prípade väčšiny mojich spoluobčanov, vystriedal hnev a nenávisť k okupantom! Takže teraz som plný nenávisti. Samozrejme, nenávisť je asi ten najťažší pocit, no v dnešných dňoch sa ukazuje ako mimoriadne produktívny. A to aj v prípade literárnovedných otázok!

Pôvodne ste odišli do Kyjiva z Krymu. Ako teraz Krym vyzerá? Odišli vtedy s vami všetci intelektuáli?

Áno, úplne zámerne som 1. apríla 2014 opustil okupovaný Krym, pretože som pochopil, čo sa stalo. Uvedomil som si, že na Krym

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Knihy

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie