Ruská klasická literatúra ako zbraň hromadného ničenia
„Teraz som plný nenávisti. Samozrejme, nenávisť je asi ten najťažší pocit, no v dnešných dňoch sa ukazuje ako mimoriadne produktívny. A to aj v prípade literárnovedných otázok,“ hovorí ukrajinský profesor rusistiky, ktorý žije na Slovensku.
[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]
„Načo potrebujeme ruskú klasiku, keď ju nepotrebujú ani samotní rusi?” pýta sa FELIKS SHTEINBUK, profesor na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií UK v Bratislave. To malé písmeno na konci otázky nie je chyba, ale zámer. Pri rozhovore mal totiž jednu špeciálnu prosbu – aby boli v prepísanej verzii s malými písmenami mená a slová „tolstoj“, „dostojevskij”, „putin“, „hitler“, „rusi” a „rusko”. Jeho rodným jazykom je ruština, no hovorí a píše výhradne po ukrajinsky.
Ako vy osobne prežívate dni vojny na Ukrajine? Dá sa vôbec v takomto čase zaoberať literárnou teóriou a jazykom?
Udalosti vnímam veľmi ostro – jednak preto, že som od prírody citlivý človek, a aj preto, že milujem Ukrajinu. Práve z toho dôvodu som prvé dni vojny nevedel zápasiť so svojimi emóciami – s ľútosťou, trpkosťou či rozhorčením. No keďže som Ukrajinec, dokázal som sa celkom rýchlo ovládnuť a zúfalstvo, ako aj v prípade väčšiny mojich spoluobčanov, vystriedal hnev a nenávisť k okupantom! Takže teraz som plný nenávisti. Samozrejme, nenávisť je asi ten najťažší pocit, no v dnešných dňoch sa ukazuje ako mimoriadne produktívny. A to aj v prípade literárnovedných otázok!
Pôvodne ste odišli do Kyjiva z Krymu. Ako teraz Krym vyzerá? Odišli vtedy s vami všetci intelektuáli?
Áno, úplne zámerne som 1. apríla 2014 opustil okupovaný Krym, pretože som pochopil, čo sa stalo. Uvedomil som si, že na Krym
