Mária Benedikovičová
Vladimír Pčolinský môže byť prvým vysokopostaveným štátnym funkcionárom tejto koalície, ktorého budú súdiť pre korupciu.
Špeciálna prokuratúra v utorok podala obžalobu na bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby a kamaráta šéfa parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina).
Teraz závisí od Špecializovaného trestného súdu, či obžalobu prijme a Pčolinského začne súdiť. Len za prijatie úplatku mu hrozí trest päť až dvanásť rokov.
Video: Čo nesedí na verzii Vladimíra Pčolinského a ako spustil vojnu v polícii (autorky: Mária Benedikovičová a Martina Koník)
Tentokrát už bez paragrafu 363
Úrad špeciálnej prokuratúry oznámil podanie obžaloby na Facebooku – „pre zločin prijímania úplatku, zločin zneužívania právomocí verejného činiteľa a prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti“.
„Ako býva v poslednom čase ‚dobrým‘ zvykom zo strany ÚŠP, tak rovnako ako o obvinení, tak aj o podaní obžaloby bez záverečného preštudovania spisu sa dozvedám z médií a nie spôsobom štandardným v normálnom právnom štáte. Zatiaľ sa teda nemám veľmi k čomu vyjadriť,“ reagoval Pčolinský k podaniu obžaloby. Svoju vinu už od zadržania pred vyše rokom popiera.
Generálna prokuratúra vlani v lete zastavila stíhanie Pčolinského v tejto korupčnej kauze v momente písania obžaloby – vďaka tomu sa po pol roku dostal z väzby.
Špeciálna prokuratúra vo veci ďalej konala, znova ho obvinili vo februári. Pčolinský opäť žiadal Žilinkov úrad o zbavenie obvinenia cez sporný paragraf 363 Trestného poriadku. Tentokrát sa však na generálnu prokuratúru nedostal spis prípadu a špeciálna prokuratúra teraz podala obžalobu.
Bývalého riaditeľa SIS podozrievajú, že v lete 2020 zobral úplatok 20-tisíc eur za to, že tajná služba dá pokoj vplyvnému konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi.
Proti Pčolinskému svedčí jeho bývalý námestník v SIS Boris Beňa a aj bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó.
Novinkou posledných týždňov je, že s políciou začal spolupracovať aj Zoroslav Kollár, ktorý priznal, že kamarátovi Makóovi odovzdal úplatok 40-tisíc, aby v SIS vybavil, že sa oňho nebudú zaujímať. Makó a Beňa už skôr vypovedali, že peniaze prevzal Beňa, ktorý hovorí, že si ich na polovicu rozdelil s Pčolinským.
Matovič: Kollár nás pre Pčolinského vydiera
Vladimíra Pčolinského doteraz podľa lídra OĽaNO Igora Matoviča chránil Boris Kollár – tým, že Sme rodina v koalícii blokovala zmenu paragrafu 363.
Matovič nedávno v rozhovore pre Denník N prezentoval Pčolinského ako človeka paragrafu 363 a vravel, že je preňho „tehličkou ochranného múru“. „Boris Kollár tlačí koalíciu do kúta s tým, že ak si dovolíme siahnuť na paragraf 363, odchádzajú z koalície,“ tvrdil 30. marca Matovič.
Pár dní nato vyšlo najavo, ako sa generálna prokuratúra doťahuje o spis so špeciálnou prokuratúrou, pretože bez neho sa nemohli začať zaoberať Pčolinského podaním podľa paragrafu 363.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka 4. apríla na otázku, čo urobí, ak špeciálna prokuratúra podá obžalobu, povedal: „Nepredpokladám, že by dozorový prokurátor bol natoľko zlomyseľný, že by toto spravil. Budeme sa potom o tom baviť.“
Dnes je jasné, že obžaloba je na súde, Žilinkov úrad už nemôže o podaní podľa 363 rozhodnúť.
Generálna prokuratúra v utorok večer v stanovisku obvinila špeciálnu prokuratúru z porušenia Trestného poriadku, keď podala obžalobu skôr, než rozhodla. Kritizuje ju, že jej znemožnila rozhodnúť, keď nedala k dispozícii spis.
Generálna prokuratúra tvrdí, že od začiatku marca 2022 viackrát písomne aj telefonicky žiadala špeciálnu prokuratúru o predloženie spisového materiálu, aby mohla rozhodnúť o Pčolinského podaní zbaviť ho obvinenia podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.
„Takýto postup je v rozpore s Trestným poriadkom, ako aj s judikatúrou Ústavného súdu SR,“ uviedla hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Žilinkov úrad vraví, že kto podá návrh na postup podľa paragrafu 363, má aj právo, aby bolo o takomto návrhu generálnym prokurátorom rozhodnuté.
„Využitie takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku je zároveň podmienkou na to, aby sa mohol účinne domáhať ochrany svojich ústavných práv na Ústavnom súde SR,“ dodala Tökölyová.
Boris Kollár: „Konečne sa táto šikana uzavrie.“
Sme rodina od Pčolinského zadržania vlani 11. marca tvrdí, že prípad je vyfabulovaný, a svojho nominanta sa zastáva.
Strana Borisa Kollára sa po prípade Pčolinského pridala k Smeru Roberta Fica a začala spochybňovať vyšetrovania korupčných prípadov. O Pčolinskom neskôr vyšlo najavo, že práve on odštartoval vojnu v bezpečnostných zložkách, keď sa dozvedel, že polícia po ňom ide.
Predseda Sme rodina Boris Kollár podanie obžaloby najprv nechcel komentovať, v utorok večer napokon poskytol reakciu, v ktorej sa svojho kamaráta opäť zastal. „Vladimírovi Pčolinskému verím, všetky dôkazy sú v jeho prospech. Aspoň sa konečne táto šikana uzavrie a pán Pčolinský sa bude môcť očistiť pred súdom.“
Kým Sme rodina vyšetrovanie Pčolinského od začiatku kritizovala, zvyšok koalície zvykol prípad používať ako príklad, že polícia má rozviazané ruky a nejde len po bývalých nominantoch Fica.
Vicepremiérka a predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová v deň Pčolinského zadržania vyhlásila: „Rozdiel medzi vládami Smeru a súčasnou vládou je jasný aj v prípade zadržania šéfa SIS políciou. Polícia a prokuratúra majú pri vyšetrovaní všetkých podozrení úplnú voľnosť.“
Priznanie Zoroslava Kollára
Jedným z rozhodujúcich momentov v prípade bolo nedávne priznanie Zoroslava Kollára. Ten najprv odmietal, že by mal s prípadom niečo spoločné. Až po vyše roku v apríli prvýkrát priznal, že Makóovi dal 40-tisíc „ako poďakovanie za upratanie problému“ v SIS. Pčolinský vtedy tvrdil, že jeho Kollár neusvedčuje, lebo vraj vypovedal, že nevie, u koho peniaze v tajnej službe skončili.
Pčolinský pritom potvrdzuje, že sa s Beňom v lete 2020 stretli s Makóom v priestoroch SIS a rozoberali aj Zoroslava Kollára a to, že vedel o svojom odpočúvaní. Odmieta však, že by sa dohodli na úplatku.
Makóa a Beňu stíhajú pre krivú výpoveď, v apríli ich chcela Krajská prokuratúra v Bratislave dostať do väzby, súd však povedal, že chýbajú dôkazy o tom, že by o Pčolinskom vedome klamali. Prípad sa ďalej vyšetruje.
V súvislosti s týmto prípadom nastala na Okresnom súde Bratislava III zvláštna situácia, keď vyšetrovateľom z NAKA odmietli dať utajovanú prílohu zo spisu. Zaoberá sa tým aj súdna rada, pretože dotknutí sudcovia tvrdia, že sa policajti správali neprimerane, čo oni popierajú. Policajný prezident Štefan Hamran v pondelok dával túto udalosť do súvisu s kauzou, v rámci ktorej vyšetrujú možnú zločineckú skupinu snažiacu sa o ovplyvňovanie vyšetrovaní.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
