Denník N

Fico chcel odísť, namiesto toho vyhrá ďalšie voľby

Nebyť Andreja Kisku, prezidentom by bol Robert Fico a preferencie Smeru by dnes boli nižšie. Jeho predseda tak asi bude ďalej vládnuť, aj keď už po tom netúžil.

Autor je politológ

Všetko mohlo byť inak. Ak by nebolo filantropa od Tatier, Robert Fico by možno bol prezidentom. Nebývalá koncentrácia moci a kauzy by možno zlepili aj opozíciu a preferencie Smeru bez vlastnej hlavy by pravdepodobne boli o pár percent nižšie, ako sú teraz. Bez ohľadu na marketingovo „zvládnutú“ utečeneckú krízu.

No nejde o to, čo by bolo keby. Ide o to, že do volieb karavánu vedie ten, ktorý chcel odísť. Ten, ktorý pôsobil unavene a znechutene z dlhoročného pôsobenia na vypätom premiérskom poste. Len víťazstvo Andreja Kisku a neschopná opozícia ho donútili, aby ostal tam, kde je síce virtuózom, ale kde ho to už nebaví.

Jednofarebná vláda, ktorá nastúpila v roku 2012, mala takú silu a závideniahodné možnosti pretvoriť krajinu na svoj obraz, že jej to závideli koaličnými spormi a kompromismi vyčerpaní politici. Celé vládnutie však bolo nastavené na mód prezidentských volieb. Fico si neželal  škandály, ba ani len vládne iniciatívy, ktoré by mohli zahýbať verejnou mienkou.

Prehra zabránila rozkolu

Preto sa tu opakovala mantra o vláde bez škandálov, o stabilite a istotách. Všetci sa krotili, ako vedeli, aby nič nepokazili, a supy krúžiace nad verejnými peniazmi sa prikrádali a trhali zo štátneho pokorne v tichosti. Ani všeobjímajúca predvolebná kampaň (ak komunista, tak jedine birmovaný) s apelom o pripravenosti pre Slovensko nakoniec neslávila úspech a prirodzene emočne predsedu vlády vyviedla z rovnováhy. Paradoxne to zabránilo eventuálnemu rozkolu v Smere, aby si Paška a Kaliňák neskočili otvorene do vlasov.

V tomto období by nejeden zvedavec chcel čítať predsedove skľučujúce myšlienky. Bolo to už po prehre vreca zemiakov (vtedy podpredsedu Smeru Maňku) s Kotlebom v župných voľbách a do toho prišlo nepresvedčivé víťazstvo v eurovoľbách, kde strana stratila jeden poslanecký mandát. Na pracovnom sneme Fico kritizoval papalášizmus niektorých straníkov a takú otvorenú, hoci veľmi náznakovú kritiku do vlastných radov sme z jeho úst ešte nepočuli. Strana schválila prvý sociálny balíček a premiér sa otriasol z prehry v prezidentských voľbách a chytal postupne druhý dych. A tak to je až doposiaľ.

Výsledok v komunálnych voľbách bol pre Smer veľmi pozitívny a ďalšie kauzy ako cétečko, odchod Pavla Pašku, Váhostav či permanentné kauzy v zdravotníctve a na ministerstve hospodárstva stranou neotriasli natoľko, aby sa v prieskumoch verejnej mienky pohybovala pod hranicou 30 percent. Problémy s migrantmi a zhostenie sa tejto témy Smeru prináša výstrel do výšok, ktoré znamenajú pri troche šťastia opätovnú možnosť zostaviť jednofarebnú vládu. Vlastne vláda v akejkoľvek kombinácii bez Smeru je skôr sci-fi.

Premiér je v „správnej“ forme a predvolebná mašinéria sa dáva do pohybu. Víťaz je jasný. Prvé miesto na víťaznej kandidátke bude mať politik, ktorý to po takmer štvrťstoročí v politike chcel zabaliť a politicky dožiť na reprezentatívnom fleku, kde by iste nehýril iniciatívou a z paláca „chránil“ Slovensko, díval by sa na všetko z nadhľadu a chlebom a soľou by sa dal pohostiť v Kysuckom Novom Meste pri potulkách krajinou.

Sci-fi

Robert Fico hovorí, že je jeho zodpovednosťou doviesť stranu do volieb, aj keď ju v polovici volebného obdobia chcel nechať v štichu a z reálne najsilnejšej funkcie v štáte túžil nielen z prestíže ísť tam, kde už niet veľkej zodpovednosti, pokiaľ prezidentskému úradu vtisne osobnosť prezidenta len ceremoniálny punc. Sníva Robert Fico ešte o tom, že bude znova premiérom? Alebo je to preňho nočná mora, do ktorej sa nechtiac dostal na základe všetkých okolností, náhod a želania časti voličov? Je si sám sebe pánom, môže vôbec dobrovoľne odísť a kam by prípadne šiel? Aká môže byť jeho nová motivácia?

Vie, že nikdy nebude prezidentom. Nemá ambíciu obsadiť nejaký post v európskych alebo medzinárodných štruktúrach. Mohol by si povedať: spravím niečo, na čom skutočne záleží. Budem dbať na to, aby sa naštartovali pozitívne zmeny v zdravotníctve alebo školstve, či to bude populárne, alebo nie, veď tu nebudem večne a popularita iba viac zväzuje ruky. Ukážem všetkým, že nie som len majstrom v populizme. To však vyzerá byť rovnaké sci-fi ako vláda bez Smeru.

Teraz najčítanejšie