Denník N
Juraj Javorský
Správy vybral a komentoval Juraj Javorský
1. Zbohom, dôchodcovia; vitajte, rodiny
Keď už dala vláda v stredu na stôl balík s darčekmi, patrí sa ich najprv rozdať. Potom sa dá pozrieť na to, kto zaplatí účet a či je možné darček vrátiť, ak bol náhodou nevhodný.
Rodina je nový dôchodca. Keď sa podarí vláde uspieť so svojimi návrhmi v parlamente, tak hlavnými obdarovanými budú rodiny s deťmi. To môže byť veľký míľnik v dejinách sociálneho populizmu na Slovensku, pretože doteraz sa orientoval skôr na dôchodcov.
Igor Matovič, ktorý zdôrazňoval svoje autorstvo pri každej príležitosti, teraz toľkokrát spomenul rodinu a toľkokrát vynechal dôchodcov, že si to už musel všimnúť každý.
Otázka je, ako sa k tomu postavia dôchodcovia, zvlášť tí, ktorým sa neušiel ani bonus za očkovanie.
Vianoce sa začnú v júli. Zato rodiny s deťmi sa majú na čo tešiť. Suma 200 eur mesačne na dieťa navyše je síce vinou príspevku na krúžky sčasti fiktívna, ale zvýšenie rodinných prídavkov a daňového bonusu budú skutočné. V prípade súhlasu parlamentu prídu prvé Vianoce už v júli tohto roka, keď sa prvýkrát zvýši daňový bonus, a potom zase v auguste, keď porastú aj prídavky. Od januára potom nabehne Matovičova „pomoc ľuďom“ v plnej paráde.
Všade samé zázraky. Ako to už býva s vianočnými darčekmi v tradičných rodinách, vo vzduchu cítiť tajomstvo a zázrak. V tomto prípade je tým zázrakom spôsob, akým sa vláda vyrovnala s financovaním svojho balíčka.
To, čo sa ešte včera zdalo nielen v SaS neprípustne drahé, je už dnes poľahky dostupné. Cena sa pritom nezmenila, balíček vyjde každý rok na viac ako jednu miliardu eur.
To, čo sa zmenilo, je postoj SaS. Za tým môže byť sčasti nejaké to vianočné tajomstvo a sčasti nenápadný ústupok Igora Matoviča. Stačilo, že prestal hovoriť o zvyšovaní daní pre bohaté firmy a daní z alkoholu a z hazardu, a Richard Sulík prestal hovoriť o globálnom vetovaní. Dokonca prestal zapárať Matovičovi aj do dane z ruskej ropy, hoci o deň skôr v nej ešte videl zvyšovanie cien benzínu a nafty.
Z miliardy drobné. Medzi primátormi a starostami však žiadny zázračný obrat nenastal. Časť z nich združená v ZMOS-e sa dokonca vyhráža štrajkom. Akokoľvek totiž Matovič so Sulíkom zladili svoje kalkulačky, nič sa nemení na tom, že skoro polovicu účtu zaplatia samosprávy. Celý daňový bonus pôjde na ne, ale Matovičovi je to jedno a Sulíkovi zjavne tiež, keďže to nie je zvyšovanie daní. Keď sa k tomu pripočíta nová daň od Slovnaftu, prekročenie daňových prognóz a nejaké tie dynamické položky, z miliardového účtu zostane visieť už len 100 miliónov a tie už nejako „ubačujú“, sú predsa flexibilná koalícia a majú schopnosť robiť zázraky.
2. Spokojnosť Eduarda Hegera
Miliarda a dvesto miliónov ročne je len časť ceny za Matovičov balíček. Tá, ktorá sa dá ľahko vyjadriť v eurách. Sú tu však aj ďalšie náklady, ktoré môžu bolieť ešte viac.
V prvom rade sa týkajú úrovne vládnutia a autority vlády. Ľudia sú možno zvyknutí, že pri veľkých zmenách rastie napätie, ale taký chaos, aký sprevádza záležitosti Igora Matoviča, tu nikto nikdy nezažil. Bolo to tak pri plošnom testovaní, pri vakcíne Sputnik a aj pri najnovšom balíčku.
To, čo sa predstavuje ako pomoc ľuďom, hoci sa tým myslí pomoc rodinám, sa najnovšie predáva už aj ako kompenzácia inflácie, a pritom sa to celé naštartovalo ako daňová reforma. Podstatné náležitosti balíčka a aj postoje koaličných strán sa menili tak často, že pre časť poslancov môže byť problém zorientovať sa, o čom vlastne hlasujú a či sú za alebo proti.
Hlavná debata o miliarde eur ročne sa odohrala na sociálnych sieťach a tlačovkách. Dlhodobé efekty balíčka – ekonomické či sociálne – sa nedajú ani tušiť, lebo jediný, kto ich počítal, bol Igor Matovič. Zato okamžitých a konkrétnych pochybností je už teraz plná škatuľa. Nie sú peniaze na platy učiteľov, ale na poobedné krúžky sa nájde 400 miliónov? Treba pridať rovnako bohatým ako chudobným? Čo spravia samosprávy, keď prídu o pol miliardy?
Aký bol spôsob rozhodovania, taká bola prezentácia. Premiér Eduard Heger musel na tlačovke vedľa Igora Matoviča siahnuť poriadne hlboko do zásob svojej hrdosti a aj tak sa zmohol len konštatovanie, že je s balíčkom „spokojný“.
Táto ponížená spokojnosť však môže mať svoje racio. Ak Eduard Heger počíta iba s možnosťami, že sa buď vráti Fico, alebo si bude Igor Matovič robiť z vlády cirkus, tak si zjavne vybral druhú. Je to legitímna voľba, ale má dve nevýhody: prvou je vysoká cena a druhou veľká neistota.
3. Prezidentka urobila a priznala chybu
Neprešlo ani desať dní od vyznamenania troch členov Bielych légií prezidentkou a prezidentka už priznala, že to bola chyba. „Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii,“ vyhlásila Zuzana Čaputová.
Životné príbehy ocenených kresťanských antikomunistov však práve taký spor vyvolali. O ich službe demokracii verejne zapochybovalo niekoľko historikov vrátane Moniky Vrzgulovej, Antona Hruboňa, Ivana Kamenca či Adama Šumichrasta.
Upozornili, že bojovníci proti komunizmu nemusia byť automaticky bojovníkmi za demokraciu, hlavne, keď medzičasom pomáhali ľudáckemu režimu Slovenského fašistického štátu.
Na druhej strane tohto sporu je Ján Figeľ. O pochybujúcich historikoch hovorí, že sú nezrelí a spochybňujú pravdu len preto, že sa nezhoduje s ich záujmami. O záujme Jána Figeľa na objektívnej pravde však najlepšie vypovedá skutočnosť, že on sám je predsedom Nadácie Tunegu, Púčika a Tesára, takže ich obhajovanie je jeho pracovnou náplňou.
Problém nie je zistiť, ktorá strana sporu má pravdu. To už svojím priznaním chyby rozsúdila prezidentka.
Problém je, že sa tento spor odohráva až teraz, a nie už „v procese posudzovania“, ktorý bol plne v réžii prezidentky a jej kancelárie. Verejnosť nemusí poznať detaily o tom, ako sa stala chyba, kto zlyhal v akej svojej kompetencii, ale zaslúži si, aby sa to už nestalo. Bolo by totiž veľmi ťažké vážiť si štátne ceny, ktoré štát najprv udelí a vzápätí to oľutuje.
Ako sa dá zabezpečiť, aby sa to už neopakovalo, čo napokon sľubuje prezidentka? Dá sa tušiť, že zapracovať treba na väčšom súlade prezidentky a jej kancelárie. Že sú tam rezervy, je vidno nielen zo zlého rozhodnutia, ale aj z následného hasenia škôd. Ešte v pondelok vysvetľovala prezidentkina kancelária kontroverzné ocenenie bez náznaku ľútosti či pochybenia, v stredu už Zuzana Čaputová poslala vyhlásenie o chybe. Jej priznanie je síce dôležité a na slovenské pomery ojedinelé, ale jeho význam nedosahuje výšku škôd.
Jednou vetou:
5. Zoroslav Kollár uzavrel dohodu o vine a treste s prokurátorom, priznal sa k podplácaniu v kauze exšéfa SIS, TV Markíza to potvrdil jeho advokát Adrián Kucek, nepovedal, na čom presne sa s prokurátorom dohodli.
6. Exstarosta Kalinkova Štefan Božík dostal za korupciu na nepodmienečný päťročný trest odňatia slobody, ďalších päť rokov nesmie pôsobiť vo verejnej správe.
7. Inflácia v EÚ v apríli stúpla na rekordných 8,1 % z marcových 7,8 %.
8. Lesy SR bojujú s krádežami dreva z odvozných miest v lese, príčinou je podľa riaditeľa podniku Mateja Vigodu vojna na Ukrajine, ktorá zvýšila dopyt po palivovom dreve aj guľatine.
9. Národná banka Slovenska predstavila nový web, náklady na jeho vznik a šesťročnú prevádzku dosiahnu podľa nej vyše 470-tisíc eur.
10. EÚ navrhla ďalšiu finančnú pomoc pre Ukrajinu až do výšky 9 miliárd eur pre tento rok.
Zaujímavé články:
Ak má mať štátne ocenenie význam, musí mať aj nejakú integritu, aspoň počas pôsobenia predstaviteľov, ktorým ide o viac než len o stranícku moc alebo ceremóniu.
Beata Balogová o vyznamenaní Bielej légie (sme.sk)
Rusi svoju protieurópskosť najčastejšie odôvodňujú tým, že Západ (EÚ, NATO) si Rusko dostatočne neváži. V psychológii však takéto nariekanie pozorujeme najmä u narcistických osobností s psychickými blokmi a prejavmi infantilnosti.
Péter Hunčík o vlastenectve (dennikn.sk)
Tweet dňa:
Kremlin nedokázal tolerovať prosperitu slobodnej Ukrajiny.
Preto od Ruska po víťazstve Ukrajiny a zatknutí Putina požadujme náležité reparácie.
Citát dňa:
ministerka spravodlivosti Mária Kolíková
Shooty:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Od marca 2020 to prichádza vo vlnách, ktoré spôsobujú rôznu mieru škôd. Vždy, keď to už vyzerá, že je koniec, vráti sa to v nečakane zmutovanej podobe.
Politickými dôsledkami sú pri každej vlne hroziaci rozpad koalície, neuvážené vyjadrenia i riešenia často v rozpore s odporúčaniami odborníkov, čo zvyšuje obavy z následkov.
S každou vlnou prichádza aj neznesiteľný pretlak tlačoviek, aj detinské príspevky na sociálnych sieťach.
Nehovorím o pandémii, ale o nápadoch Igora Matoviča.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
