Prezidentku za vyznamenania ľudákom vyháňa z osláv SNP Fico, ktorý sa sám hotuje vládnuť s krajnou pravicou

Robert Fico v utorok opäť zaútočil na prezidentku Zuzanu Čaputovú. Hlava štátu je niekoľkomesačným terčom predsedu Smeru, ktorý využije každú šancu na to, aby ju mohol kritizovať či urážať. Nebráni sa ani takým príležitostiam, ktoré v jeho prípade vyznejú prinajmenšom paradoxne.

Tentoraz si Fico pri ďalšej kritike prezidentky pomohol spornými vyznamenaniami, ktoré Čaputová udelila trojici bývalých príslušníkov Bielej légie. Albert Púčik, Anton Tuneg a Eduard Tesár sú obeťami represií komunistického režimu, no zároveň za druhej svetovej vojny spravodajsky pomáhali tomu ľudáckemu.

Prezidentka v stredu sama uznala, že životné príbehy trojice popravených mladíkov nevyhodnotila dostatočne. „V prípade vyznamenania Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára sa stala chyba v procese posudzovania,“ tlmočil stanovisko prezidentky hovorca Martin Strižinec.

„Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii. Urobím všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali.“

Ficove odkazy prezidentke

Fico v utorok na tlačovke Smeru rečnil o tom, ako je pre jeho stranu najvýznamnejšou udalosťou v našich dejinách Slovenské národné povstanie a ako prezidentka odkaz SNP vyznamenaniami spochybnila.

„Odporúčam pani prezidentke, nech sa neodváži ísť okolo 29. augusta do žiadnej obce,“ odkazoval Zuzane Čaputovej.

„Nech sa neodváži ísť na žiadne oslavy Slovenského národného povstania. My ju totiž budeme sprevádzať. Ak sa odváži táto žena, ktorá dala najvyššie štátne vyznamenanie fašistom, ľuďom, ktorí bojovali proti Slovenskému národnému povstaniu, ísť niekde a ešte zhanobiť Slovenské národné povstanie tým, že sa bude niekde vytŕčať pred kamerami pred nejakým pomníkom, my ju budeme sprevádzať.“

Problém s vyznamenaniami spočíva v tom, že dvaja z troch ocenených, Anton Tunega a Albert Púčik, boli previazaní na ľudácky režim.

Boli frekventantmi Vyššej vodcovskej školy Hlinkovej mládeže a zapojili sa do spravodajskej činnosti v prospech Hlavného veliteľstva Hlinkovej mládeže. Spravodajská skupina, pre ktorú pracovali, podávala správy Nemcom a spolupracovala s Hlinkovou gardou či nemeckými oddielmi na odhaľovaní účastníkov SNP.

Kritika zo strany Roberta Fica vyzerá na prvý pohľad na mieste, keďže predseda Smeru roky označuje SNP za dejinný míľnik, navyše ešte ako nezaradený poslanec v roku 2001 presadil, aby si Slovensko 9. septembra pripomínalo Deň obetí holokaustu a rasového násilia, na výročie prijatia protižidovských zákonov, známych ako Židovský kódex. Ľudácky režim Slovenského štátu ich zaviedol v roku 1941.

Fico však zároveň opomína, ako jeho vlastné postoje kontrastujú s pamiatkou SNP. Viac ako výpovedným symbolom posunu predsedu Smeru k radikálnym prúdom bolo, kam smerovali jeho prvé kroky v stredu 4. mája po hlasovaní parlamentu, ktorým nebol vydaný na väzobné stíhanie v kauze zosnovania zločineckej skupiny.

Ešte v pléne parlamentu vykročil, aby sa podaním ruky poďakoval za podporu straníckemu exkolegovi a predsedovi Hlasu Petrovi Pellegrinimu, no potom zišiel aj za poslancom Republiky Miroslavom Sujom a ruku podal aj poslancovi ĽSNS Martinovi Beluskému.

Beluský, ktorý je okrem iného predsedom parlamentného osobitného kontrolného výboru pre činnosť NBÚ, má povesť umiernene a kultivovane vystupujúceho politika strany Mariana Kotlebu. Svojho predsedu, právoplatne odsúdeného za sympatie k neonacizmu, sprevádza už od čias Slovenskej pospolitosti, ktorá sa na verejnosti prezentovala pochodmi v tmavomodrých uniformách.

Ako už v minulosti upozornil poslanec Ján Benčík, uniformu pospolitosti nosieval aj Beluský. Združenie, v ktorom Kotleba začínal, označovalo Slovenské národné povstanie, ku ktorému sa Fico hlási, za „boľševický puč proti slovenskej samostatnosti“. Beluský sa bol v marci 2016 – krátko po tom, ako sa stal prvý raz poslancom – pokloniť na hrobe prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa, ktorý po potlačení SNP vyznamenával nemeckých vojakov.

Budúci partneri z Republiky

Fico sa v posledných týždňoch zastával aj Mariana Kotlebu, ktorému v apríli Najvyšší súd potvrdil vinu v kauze šekov na sumu 1488 eur. Začal rozprávať, že koalícii ide o „totálnu likvidáciu opozície“, a ako príklad spomínal aj Kotlebovo odsúdenie. Predseda ĽSNS odovzdával sporné šeky na výročie vzniku Slovenského štátu, 14. marca 2017.

„To nebol žiadny násilný trestný čin. Ja to nehodnotím ani nekomentujem, ale podstata jeho činu spočívala v tom, že dával ľuďom nejaké peniaze a že tá hodnota dávala nejakú symboliku,“ povedal Fico na adresu Kotlebu na tlačovke 23. apríla.

Kotleba bol pritom obvinený a obžalovaný ešte počas vlády Smeru. Za vlády Smeru, v roku 2019, sa rozhodovalo aj o návrhu generálnej prokuratúry – vtedy vedenej Jaromírom Čižnárom – na rozpustenie ĽSNS. Najvyšší súd vtedy návrhu nevyhovel.

Ešte pozoruhodnejší je Ficov príklon k strane Republika, ktorej poslancovi Sujovi predseda Smeru podával v parlamente ruku takisto. Začiatkom februára po prvý raz pripustil, že si vie predstaviť spoluprácu s touto stranou aj na vládnej úrovni. „Republika, samozrejme. My s tým nemáme absolútne žiadny problém,“ rozvíjal predstavu Fico o vládnutí v konšpiračnej televízii časopisu Zem a vek.

No dodával, že by politici strany nemohli spochybňovať holokaust. „Sme ľavicová strana socialistického typu, sme výrazne protifašistická strana, pokiaľ ide o naše hodnoty. (…) S kýmkoľvek by sme si sadli, tak povieme: Páni, keby niekto z vás tvrdil, že holokaust nebol, tak nemôžeme sedieť za stolom. Hovorím to ako príklad,“ vravel.

Nie je celkom náhoda, že človeku pri rozprávaní o Republike príde na um riziko, že niekto z jej členov bude popierať holokaust. Jedna z najznámejších tvárí strany, poslanec Milan Mazurek, ešte pred tým, ako sa v roku 2016 dostal do parlamentu, na Facebooku tvrdil, že 6 miliónov obetí a mydlá zo Židov sú lži a rozprávky.

„Neobhajujem žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo židov. O Hitlerovi sa učia samé klamstvá,“ napísal na profile, ktorý neskôr zmazal. Mazureka pre status vyšetrovala aj polícia, poslanec sa obhajoval tým, že nešlo o jeho facebookový profil. Poslanec Benčík na jeho osobných príspevkoch dokázal, že si vymýšľa.

Poslancom za Republiku je aj bývalý spevák kapely Biely odpor Ondrej Ďurica. Hral na spomínanej spomienke na výročie vzniku Slovenského štátu, na ktorej Kotleba odovzdával šeky s neonacistickou symbolikou. Aj Ďurica je spájaný s neonacizmom a podľa súdu musí strpieť, ak mu to médiá pripomenú.

Biely odpor bol na neonacistickej scéne známy v 90. rokoch. V skladbe Biela sila sa napríklad spieva: „Biela sila, biela pleť, naša hrdosť, naša česť… Biela sila zvíťazí, čiernu špinu porazí…“ Existujú aj nahrávky, na ktorých mladý Ďurica hajluje, ako napríklad v skladbe s príznačným názvom Národný socializmus.

Nový Čas v článku z roku 2016 napísal, ako na Ďuricov koncert v Nitre prišiel vtedajší banskobystrický župan a predseda ĽSNS Marian Kotleba a na záver koncertu vyhlásil, že chce, aby „Slovensko bolo slovenské, Slovensko bolo kresťanské a Slovensko bolo biele“. Speváka pritom v texte označil za neonacistu, za čo Ďurica denník zažaloval.

Okresný súd Bratislava II však v máji 2018 rozhodol, že médiá môžu v rámci slobody slova nazývať Ďuricu neonacistickým spevákom, keďže sa od svojej minulosti v kapele Biely odpor nedištancoval. „Preto ako verejne činná osoba, prezentujúca prostredníctvom svojej súčasnej aj minulej tvorby svoje názory na spoločenské problémy, musí žalobca zniesť vyššiu mieru kritiky,“ píše súd v rozsudku s tým, že konštatovanie, že Ďurica je dlhodobo spájaný s krajne pravicovými ideológiami, je pravdivé.

Istý dištanc od pôsobenia v Bielom odpore naznačil poslanec Republiky na súde s Marianom Kotlebom, práve v kauze šekov na sumu 1488 eur. „Mal som vtedy 17, 18 rokov. Keď som odišiel, začal som to celé vnímať inak,“ vravel o svojej mladosti Ďurica.

Kontroverzie za vlád Smeru

Fico vyčíta prezidentke Čaputovej prešľap pri ocenení trojice členov Bielej légie, ale aj on sám počas svojich vlád čelil kritike, že niektorí nominanti do štátnych úradov či inštitúcií majú k Slovenskému štátu či jeho prezidentovi Jozefovi Tisovi zmierlivý vzťah. V roku 2006 vytvoril koalíciu so Slovenskou národnou stranou Jána Slotu, ktorej politici si v 90. rokoch pripomínali vznik Slovenského štátu veľmi otvorene.

Ešte aj po roku 2006 niektorí poslanci SNS, teda Ficovho koaličného partnera, Tisa ospravedlňovali. Poslanec Jozef Rydlo napríklad v roku 2007 povedal, že Tiso je najväčším Slovákom 20. storočia. „Iste, aj Tiso mohol nosiť na protest žltú hviezdu, ako to urobil dánsky kráľ. Zužovať však prvú Slovenskú republiku a jej prezidenta Tisa len na zlé veci, ktoré sa tu stali, nie je fér. Slovenský štát nerovná sa krematórium,“ povedal.

Počas svojej druhej vlády bol predseda Smeru a vtedajší premiér Fico podpísaný pod návrhom, aby bol do Správnej rady Ústavu pamäti národa nominovaný politológ Roman Michelko. Ten v minulosti pracoval ako poslanecký asistent Augustína Mariána Húsku, ktorý bol jedným z blízkych spolupracovníkov lídra HZDS Vladimíra Mečiara, neskôr asistoval poslancovi Smeru Jánovi Podmanickému.

Po kritike historikov Fico v roku 2015 nomináciu stiahol. Problémom bol najmä Michelkov návrh na dekriminalizáciu Tisa. „Pred národnými silami je obrovská úloha – intenzívne a systematicky pracovať na dekriminalizácii prezidenta prvej Slovenskej republiky Tisa. Schytávali by sme za to poriadne mediálne útoky od neoliberálnych médií. Nájdu sa však ľudia, ktorí pôjdu na túto kamikadze misiu?“ pýtal sa v roku 2012 na konferencii Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene.

Podobnej kritike čelil aj poslanec Smeru Ján Podmanický, keď v roku 2008 vyšlo, že napísal doslov ku knihe básní o Tisovi. Tvrdil v ňom napríklad, že „osobnosť prvého slovenského prezidenta sa tak hlboko zapísala do povedomia slovenského človeka, že nie je možné prijať tézu o jeho negatívnej historickej úlohe“. V reakciách pre médiá Podmanický odsúdil transporty Židov a ľudácky režim dokonca označil za fašistický, no dodával, že nie za všetko mohol Tiso.

Vydavateľom knihy básní o prezidentovi Slovenského štátu bol Pavol Holeštiak, ktorého v roku 2018 vládna koalícia vedená Smerom zvolila za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu.

Fico v minulosti viackrát Tisovu rolu v Slovenskom štáte odsúdil. V roku 2007 povedal, že „Tiso bol zodpovedný za deportácie nevinných ľudí židovského a rómskeho pôvodu vrátane žien, detí a starcov do vyhladzovacích koncentračných táborov“ a že o jeho zodpovednosti „svedčia aj vyznamenania za potlačenie Slovenského národného povstania, ktoré v Banskej Bystrici udelil príslušníkom jednotiek SS“.

Sám pritom oceňoval aj osobnosti, ktorých pohľad na dejiny Slovenska bol menej jednoznačný. Príkladom bol kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorý podľa viacerých politikov Fica ešte ako premiéra ovplyvnil. Keď Korec v roku 2015 zomrel, Fico ho označil za legendu Slovenska.

Kardinál bol podobne ako mnohí iní duchovní prenasledovaný komunistickým režimom. Po jeho páde už v roku 1990 Korec posvätil prvú pamätnú Tisovu tabuľu, odhalenú v Bánovciach nad Bebravou. Napriek tomu, že tri roky predtým, v roku 1987, podpísal vyhlásenie k deportáciám Židov, kde spolu s dvadsiatkou disidentov aj predstaviteľov oficiálnej kultúry prosil o odpustenie za protižidovské opatrenia.