Štefan Bugan
Bývalý najlepší tenista na svete Mats Wilander je dlhodobo jedným z najobľúbenejších televíznych expertov. Aj tento rok bude pre fanúšikov na Eurosporte komentovať dianie na Roland Garros.
Pred začiatkom turnaja odpovedal Denníku N na otázky o konci spolupráce Novaka Djokovića a Mariána Vajdu. Ako bývalý talentovaný hokejista, ktorý si dodnes rád zahrá hokej na rybníku, tiež hovorí, prečo nepozerá majstrovstvá sveta v hokeji a nerozumie ľuďom, ktorí hokej riadia.
„Ak by som mal určiť najväčší progres v tenisovej histórii z technického, fyzického či mentálneho hľadiska, zvolím si Djokovićovu psychiku. A na tom má Vajda obrovskú zásluhu,“ myslí si Wilander.
Pozrite sa na Rafu so strýkom Tonim
„Samozrejme, že to Djokovića ovplyvní, a takisto to ovplyvní Vajdu,“ hovorí Wilander o rozchode, ktorý oznámili v marci, no udial sa už na konci minulej sezóny. Vajda trénoval Djokovića 14,5 roka, od júla 2019 si delil povinnosti s Chorvátom Goranom Ivaniševićom, ktorý je od začiatku roka Djokovićov jediný tréner.
„Neviem úplne, o čo tam išlo – či to bol prirodzený koniec, keď dvaja po dlhých rokoch jednoducho chcú ísť iným smerom. Toto sa v živote deje každý deň. Či je to však dobré, alebo zlé? To závisí výlučne od Novaka. Od Mariána sa toho naučil veľmi veľa a využíva to dodnes. Určite to nebude tak, že teraz bude počúvať už len Gorana Ivaniševića. Samozrejme, bude počúvať Gorana, no zároveň bude vo svojej hlave stále počuť aj Mariánov hlas.“
Wilander prirovnáva koniec Djokovića s Vajdom ku koncu Rafaela Nadala s jeho strýkom Tonim.
„Pozrime sa na Rafu. Hovorilo sa, aký dôležitý bol preňho strýko Toni. Bol však dôležitý len do dňa, keď prestali spolupracovať. Teraz je to podobné – Marián bol dôležitý do dňa, keď ukončili spoluprácu. Novakovi zostali vedomosti, ktoré sa od neho naučil, tak ako zostali Rafovi, keď skončil s Tonim. Teraz je to otázka prístupu. Potrebuje sa sústrediť deň po dni, zápas po zápase a riešiť situácie najlepším možným spôsobom.“
Nadal získal so strýkom Tonim 16 grandslamových titulov, no aj potom vyhral päť grandslamov a veľkú zásluhu má na tom jeho nový tréner Carlos Moya, ktorý mu po tridsiatke pomohol zlepšiť podanie a skrátiť dĺžku výmen, aby šetril svoje telo.
Djoković vyhral všetkých 20 titulov s Vajdom. Tento mesiac pri víťazstve na turnaji v Ríme ukázal, že by to mohlo ísť aj bez neho, hoci kľúčové budú výkony na grandslamoch.
Vajda bude mať na jeho kariére už navždy obrovskú zásluhu. O tom sme sa s Wilanderom rozprávali už pri predošlom rozhovore pred pár rokmi.
„Djokovič v začiatkoch nemal veľmi dobré podanie ani forhend. Pod Vajdovým vedením na tom usilovne pracoval a momentálne má skvelý servis a neuveriteľný forhend. Najväčšiu zmenu však registrujem v jeho psychike. V mladosti bol na kurte dosť negatívny a hral nevyrovnane. Predstavujem si to tak, že v istom momente si ho Vajda usadil a povedal mu: ‚Počuj, buď dospeješ, alebo s tebou končím.‘ Netvrdím, že sa Djoković zamlada správal zle, no bol príliš emocionálny. Za celý svoj život som na žiadnom hráčovi nevidel také výrazné zlepšenie, ako spravil Novak vo svojom prístupe a reči tela na dvorci. Ak by som mal určiť najväčší progres v tenisovej histórii z technického, fyzického či mentálneho hľadiska, zvolím si Djokovićovu psychiku. A na tom má Vajda obrovskú zásluhu,“ povedal Wilander.
Molčana nepozná, no Vajdovi rozumie
Wilander sa až od nás dozvedel, že Vajda už trénuje Slováka Alexa Molčana. Stále je to pomerne nová informácia, spolupracujú totiž len od prvého mája.
Molčan je v rebríčku už na 47. mieste, no až tak neprekvapí, že ho expert Wilander príliš nepozná. Ešte na začiatku minulého roka bol totiž Slovák až vo štvrtej stovke. Výrazne sa posunul až potom a bola len veľmi malá možnosť vidieť ho na grandslamoch, keďže na nich odohral len päť zápasov – tri vlani na US Open a dva tento rok na Australian Open.
Wilanderovi sme povedali aj o záujme nemenovaných hráčov Top 10, ktorých Vajda odmietol.
„Vôbec ma neprekvapuje, že sa takto rozhodol. Ako tréner hľadáte hráča, ktorý ma potenciál. O potenciáli je úplne všetko – ním sa to začína aj končí. Každý tréner hľadá takú prácu, kde môže hráča zlepšiť a postarať sa o to, aby vyhrával viac zápasov. To je celé. Ak toto nie je váš cieľ, vybrali ste si zlú profesiu a nemali by ste byť trénerom,“ hovorí Wilander.
Vajda by si podľa neho nikdy nevybral hráča, ktorého herný progres je už uzavretý. „Musí v Molčanovi vidieť potenciál, ktorý mu chce pomôcť dosiahnuť. To hneď neznamená, že Molčan začne vyhrávať grandslamy alebo to, že Marián bude sklamaný, ak Molčan grandslam nevyhrá. Cieľom je dosiahnuť jeho maximálny potenciál a za tým spolu pôjdu.“
Hokejový kalendár mu nedáva zmysel
Mats Wilander bol ako chlapec šikovný hokejista, vynikal najmä korčuľovaním. Celkom správne si však ako svoju kariérnu cestu vybral tenis, v ktorom vyhral sedem grandslamových turnajov.
Dodnes si rád zahrá, na Instagrame zverejnil napríklad video, ako hrá s kamarátmi na rybníku na Silvestra 2019. „Nič netromfne hokej na rybníku. Prekorčuľujme sa do nového roka,“ napísal v príspevku.
Hoci hokej rád hrá, málokedy ho pozerá. Nie je to však jediný dôvod, prečo teraz nesleduje majstrovstvá sveta. Tvrdí, že mu hokejový kalendár nedáva zmysel.
„Najlepší hokejisti teraz hrajú zápasy o Stanley Cup, play-off NHL trochu registrujem, ale zas nie príliš. Som však dlhodobo prekvapený, že hokejový svet nedokáže zabezpečiť, aby mohli najlepší hráči hrať na všetkých významných podujatiach. Predstavte si, že by tenista povedal: ‚Tento rok nemôžem prísť na Wimbledon, lebo hrám klubovú súťaž.‘ Som sklamaný z organizácií, ktoré riadia hokej, že nedokážu nájsť spôsob, ako zabezpečiť, aby na majstrovstvách sveta hrali najlepší hráči. Namiesto toho hrajú klubovú súťaž o Stanley Cup,“ povedal Wilander.
Keďže hokej veľmi nepozerá, nemá ani prehľad o slovenských hráčoch. „Lepší prehľad som mal, keď Slováci ešte hrávali za Československo. Ale kedykoľvek vám poviem obľúbeného slovenského tenistu. Miloslav Mečíř! To je môj slovenský hrdina.“
„Toho ste predsa nemali radi,“ namietneme, keďže ho Mečíř v roku 1988 pripravil o Grand Slam. Wilander vtedy vyhral Australian Open, Roland Garros aj US Open, no vo štvrťfinále Wimbledonu prehral s Mečířom 3:6, 1:6, 3:6 a vyjadril sa, že v zápasoch proti Mečířovi sa cítil ako dvojstý hráč svetového rebríčka.
„Neznášal som proti nemu hrať, ale inak ho mám veľmi rád,“ zasmial sa Wilander.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
